ILAVA. Aký je dnes deň? Aj túto otázku v kórejčine by malo po takmer polroku štúdia dokázať vysloviť i napísať osemnásť študentov Obchodnej akadémie v Ilave.
„Najťažšie je naučiť sa písať hlásky a potom z nich skladať celé slová. Zatiaľ dokážem povedať iba pár základných fráz, s písaním je to horšie,“ hodnotí svoje znalosti stredoškoláčka Petra Mokešová.
Škola sa chce odlíšiť
Znalosti kórejského jazyka a kultúry majú študentom pomôcť po skončení strednej školy. Obchodná akadémia sa tak pokúša zatraktívniť.
„Chceli sme žiakom ponúknuť niečo viac ako iné školy podobného zamerania. Rozhodli sme sa pre nepovinné krúžky tretieho cudzieho jazyka hodinu týždenne. Popri ruštine a francúzštine sme uvažovali o nejakom exotickom jazyku ako arabčina alebo japončina,“ hovorí riaditeľa školy Dana Škultétyová. Pre kórejčinu napokon rozhodla zhoda náhod.
Zavážili kórejskí investori
Po príchode automobilky Kia do Žiliny začali v okolí Ilavy pôsobiť viaceré kórejské subdodávateľské firmy. V Dubnici nad Váhom Kórejčania napríklad vyrábajú dvere pre autá, v neďalekých Lednických Rovniach káble, v Ilave klimatizácie.
„Podarilo sa nám nájsť aj pána, ktorý kórejčinu ovláda a pochádza z Ilavy,“ hovorí riaditeľka. Je ním 68-ročný orientalista a koreanista zo Slovenskej akadémie vied Jozef Genzor. Kórejčinu vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe.
„Kórejci vedia veľmi oceniť, keď niekto ovláda aspoň základné frázy ich jazyka a vie niečo o ich kultúre,“ hovorí o výhodách výučby.
Kórejčina navyše podľa neho nie je taká ťažká, ako napríklad čínština alebo japončina. „Kórejské písmo je abeceda a nie je to preto také trápenie, ako naučiť sa čínske alebo japonské znaky, pozostávajúce z čínskych znakov a dvoch japonských slabičných abecied.“
Chýbajú učebnice
Jazyk na Slovensku nie je takmer z čoho učiť. Keďže sa u nás nedá študovať na žiadnej vysokej škole, neexistujú ani učebnice. Dostupné sú iba české učebnice základov kórejčiny a gramatiky.
„Používam aj svoje poznámky ešte zo školských čias a rôzne časopisy, ktoré do Slovenskej akadémie vied posiela kórejské veľvyslanectvo,“ hovorí Genzor. Pomoc s pomôckami vraj škole už prisľúbila aj žilinská Kia.
Či žiaci vydržia v štúdiu pokračovať aj v ďalších ročníkoch, si zatiaľ učitelia odhadnúť netrúfajú.
„Je to rôzne, na začiatku ich prišlo šestnásť a pôsobilo to takmer mohutne, naposledy boli štyria,“ priznáva učiteľ. Riaditeľka je už však rozhodnutá, že krúžok kórejčiny pre druhákov otvorí aj v budúcom školskom roku.
