Debata okolo autorských práv pri sťahovaní cez internet sa posunula do novej roviny. Vydavatelia už zatlačili na internetových providerov, no „sťahovači“ teraz získali nečakaného spojenca – europoslancov.
Skôr než o copyrighte sa dnes dá hovoriť o copyfighte. Veľkí vydavatelia v spolupráci s políciou a najnovšie aj poskytovateľmi internetového pripojenia vyrazili do masívneho útoku, druhá strana sa bráni vlastnými zbraňami.
Povedz nám, čo sťahuješ
Na sklonku minulého roka sa podarilo nezávislej organizácii Electronic Frontier Foundation odhaliť, že druhý najväčší poskytovateľ internetu v USA zaviedol špeciálne filtre obmedzujúce sťahovanie. Problém je v tom, že nie vždy sa cez internet sťahuje obsah chránený autorskými právami, čo provider nedokáže stopercentne rozlíšiť. Obmedzenia sa potom dotknú zákazníkov, ktorí si kúpili vysokorýchlostné pripojenie, no to zostalo iba na papieri zmluvy.
Napriek tomu, že už aj známi hudobníci prehodnocujú svoje zmluvy s vydavateľmi (viď. text vedľa), stále mnohí z nich zostávajú na tradičnej strane barikády. Na konferencii Midem v Cannes sa tento týždeň stretli zástupcovia nahrávacieho priemyslu a manažér skupiny U2 Paul McGuinnes apeloval na internetových providerov, aby pomohli zastaviť nelegálne sťahovanie hudby. Zároveň vyzval francúzsku vládu, aby pomohla odpojiť internetových pirátov.
„Keby ste boli časopis, ktorý propaguje ukradnuté autá, nakladá s peniazmi za ukradnuté autá a sleduje výmenu ukradnutých áut, polícia by vám za chvíľu klopala na dvere. Podobne je to aj s internetovými providermi, aj keď oni tvrdia, že s tým nemôžu nič urobiť,“ povedal manažér U2.
Vo Veľkej Británii sa na providerov obrátila rovno vláda. Žiada, aby zohrali oveľa aktívnejšiu úlohu v nelegálnom zdieľaní súborov. Ich asociácia sa ale bráni, že nie je za to zodpovedná, pretože je „len kanálom“ pre tento materiál.
Ako je na tom Slovensko? Hovorca spoločnosti UPC Jaroslav Kolár nám povedal, že obsah dát prenesených cez ich internetovú službu Chello nesledujú a rýchlosť obmedzuje iba veľký nápor zákazníkov počas silnej večernej prevádzky.
Sťahovanie je ťažko dokázateľné a jeho trestný aspekt diskutabilný. Tí, čo sťahujú, totiž s hudbou a filmami väčšinou neobchodujú. Existujú dokonca štatistiky tvrdiace, že táto skupina ľudí patrí medzi tých, ktorí si kúpia originálne CD alebo idú do kina práve preto, že hudbu už poznajú z empétrojek resp. film už videli v počítači.
Kopírujte a podeľte sa!
Štyridsaťdva poslancov v Európskom parlamente je z celkového počtu 785 zanedbateľný počet. Je to však jeden z prvých prípadov, keď autorské práva začali spochybňovať politici.
Europoslanci rozbehli kampaň s názvom Nekradol by som. Založili internetovú stránku www.iwouldntsteal.net, kde dali reklamný spot a texty vyzývajúce ľudí na sťahovanie. Tvrdia, že kriminalizovanie týchto aktivít je propagandou firiem, ktorým ide o vlastný zisk: „Veríme, že zákazníci sú ochotní platiť, ak sa im ponúkne kvalita za férovú cenu. Rovnako veríme, že kopírovanie kultúru nezabíja, ale pomáha jej rásť.“
VIDEO: reklamný spot kampane I would not stealIde o aktivitu europoslancov z klubu Zelení/EFA. Prečo práve oni prišli s touto témou? Myslia si, že honoráre umelci môžu získavať aj formou podielov z reklamy, ktorou firmy propagujú ich tvorbu: „Reklama je forma mentálneho znečistenia. Korporácie by mali platiť za znečisťovanie mentálne aj environmentálne.“
Podľa týchto politikov je nevyhnutná aj reforma systému, akým sa vyberajú tantiémy. Dnešný model zvýhodňuje úzku skupinu najhrávanejších autorov v rádiách. Tí získavajú najväčší balík peňazí, no za tisíce pustenie skladby by nemali byť rovnaké peniaze ako za to prvé, upozorňujú poslanci.
Najdôležitejšia časť debaty by sa mala sústrediť opäť na otázku autorstva. V dnešnej podobe a v ére počítačov je totálne zastaralé. Pre začiatok stačí výraz copyright nahradiť výrazom copyleft.
;)
Sťahovanie hudby z internetu zmenilo pravidlá do takej miery, že veľké nahrávacie spoločnosti prichádzajú o svoje kone. Paul McCartney, Madonna alebo Radiohead sa rozhodli nepodpísať nové zmluvy s dlhoročnými vydavateľmi. Hľadajú iné možnosti šírenia svojej hudby a zisťujú, že dokážu fungovať aj bez veľkých firiem. Ďalší, ako napríklad Robbie Williams, o tomto kroku nahlas uvažujú.
Radiohead najskôr neobnovili zmluvu s firmou EMI, potom za ľubovoľnú sumu dali na stiahnutie nový album In Rainbows zo svojej internetovej stránky. Nemyslíme si, že sa dá urobiť revolúcia z našej obývačky, komentovali skromne svoje gesto neskôr. Je však veľmi pravdepodobné, že tento spôsob inšpiruje ďalších umelcov.
Album nakoniec vyšiel aj na CD v nezávislej firme XL Recordings. Napriek tomu, že si ho zo siete stiahli milióny ľudí, dostal sa na prvé miesta rebríčkov v Amerike a Británii. „Ak je niekto zodpovedný za devalváciu hudby, sú to veľké spoločnosti, ktoré sa namiesto starostlivosti o umelca zaoberajú hlavne biznisom a hudbu berú len ako malú súčasť ich práce,“ povedal pre server BBC spevák Radiohead Thom Yorke.
Keď Paul McCartney opúšťal EMI, označil túto spoločnosť za „nudnú a neschopnú“ a podpísal zmluvu so sieťou kaviarní Starbucks. Tá umelcom vytvorila značku Hear Music, kde sa jej už podarilo zlákať aj Joni Mitchellovú.
