BRUSEL, BRATISLAVA. Ministerstvo financií nesúhlasí s niektorými závermi Európskej komisie, ktorá včera zverejnila analýzu slovenského konvergenčného programu. Správa eurokomisie vyznieva dosť kriticky.
Eurokomisár pre finančné záležitosti Joaquín Almunia dal včera jasne najavo, že za najväčšie riziko na Slovensku považuje rast inflácie. „Inflácia na Slovensku stúpa. To si vyžaduje obzvlášť pozornosť,“ povedal. V správe eurokomisia slovenskej vláde odporúča, aby sprísnila rozpočtovú politiku.
Slovenské ministerstvo financií však tempo znižovania schodku verejných financií pokladá za dostatočné. „Rozpočtová politika je nastavená tak, aby deficit verejných financií bol v nasledujúcich rokoch vyrovnaný a inflácia bola udržateľná,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Brusel: Sporte Bratislava: Veď sporíme
Hovorca ministerstva pripomenul, že vlaňajší plánovaný deficit na úrovni 2,94 percentahrubého domáceho produktu bude s veľkou pravdepodobnosťou menej ako 2,5 percenta. „Dokonca len 2,3 percenta,“ povedal Šmál. V porovnaní s okolitými krajinami takéto pozitívne štatistické ukazovatele nedosahuje podľa neho nijaká krajina. Podobný pozitívny vývoj očakáva ministerstvo aj v tomto roku.
Sprísnenie fiškálnej politiky eurokomisia požaduje preto, lebo po zavedení eura zostane na tlmenie inflačných tlakov vláde už len rozpočtová politika. Základné úrokové sadzby bude stanovovať Európska centrálna banka, zanikne aj kurz slovenskej koruny k euru, ktorý v súčasnosti tlmí dovoz inflácie.
Slovensko by podľa Almuniu malo prijať „dodatočné opatrenia“. Aké, nespresnil.
Oprávnenosť obáv Bruselu z rastu inflácie na Slovensku v utorok potvrdilo ministerstvo financií i Národná banka Slovenska (NBS). Obe inštitúcie zvýšili odhad inflácie na tento, ako aj na nasledujúci rok.
Centrálna banka zároveň pripomína, že rastúca inflácia, za ktorou sú zvýšené ceny potravín, ropy a energií, je fenoménom v celej eurozóne.
Európska komisia nabáda slovenskú vládu, aby využila mimoriadny hospodársky rast na rýchlejšiu konsolidáciu verejných financií. V tom, zdá sa, je zajedno s Národnou bankou.
„Je dôležité, aby vláda čo najlepšie využívala súčasnú priaznivú ekonomickú situáciu na čo najväčšiu možnú konsolidáciu. Tak Národná banka, ako aj ministerstvo financií sa zhodujú v názore, že zdravé verejné financie sú základom stabilného cenového vývoja,“ povedala hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
Prehrievame sa či neprehrievame?
Rozpor medzi Bruselom a Bratislavou panuje aj v otázke, či sa slovenská ekonomika prehrieva, čo by mohla by tiež jedna z príčin nárastu inflácie. „Nie je možné odhadnúť, ako trh práce zareaguje na vysoký rast. Slovensko zažíva vysokú nezamestnanosť, zároveň sa miestami vyskytuje nepružnosť, a to môže viesť k inflačným tlakom po zavedení eura,“ povedal eurokomisár Almunia.
Podľa slovenskej argumentácie prehrievanie nehrozí, lebo metodika Európskej komisie nie je nastavená tak, aby dokázala obsiahnuť kvalitatívny posun slovenského hospodárstva. Ten je spôsobený novými výrobnými kapacitami cez prílev zahraničných investícií.
Brusel v správe za ďalšie z rozpočtových rizík pokladá výstavbu PPP–diaľnic. Neexistuje totiž žiadny „strop“, kam je vláda ochotná zájsť.
Ministerstvo financií sa snaží rozptýliť obavy. „Máme určité odhady, ale len pre vnútornú potrebu. Čakáme na výsledky tendrov, z nich bude známa suma a podmienky,“ povedal Šmál.
Aký bude mať kritické hodnotenie vplyv na slovenské šance prijať euro, Almunia nespresnil. Jeho hovorkyňa Amelia Torres len povedala, že konvergenčný plán a vstup do eurozóny sú „dve odlišné veci“.
Dôležitým medzníkom bude 19. február, keď hodnotenie konvergenčného plánu preberú a aj schvália ministri financií štátov únie, okrem komisie a Európskej centrálnej banky, kľúčoví hráči pri posudzovaní žiadosti krajiny o vstup do eurozóny.
Ešte do 19. februára by mal na kritiku komisie podľa neoficiálnych informácii reagovať premiér Robert Fico a mal by predstaviť nové kroky vlády smerom k väčšej fiškálnej disciplíne, aby upokojil obavy Bruselu.
