Pondelok, 8. marec, 2021 | Meniny má Alan, AlanaKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA KOMISIA V SPRÁVE HOVORÍ O SLABINÁCH SLOVENSKEJ EKONOMIKY

Euru prišlo varovanie

Slovensko dnes dostane výstrahu, že ak chce euro, má šetriť ešte viac.

Európska komisia vyzýva vládu, aby sprísnením rozpočtovej politiky čelila inflačným tlakom po prijatí eura.Európska komisia vyzýva vládu, aby sprísnením rozpočtovej politiky čelila inflačným tlakom po prijatí eura. (Zdroj: SITA)

BRUSEL, BRATISLAVA. Európska komisia dnes zverejní správu, ako Slovensko plní svoj program na prijatie eura. Text, ktorý má SME k dispozícii, pochybuje najmä o schopnosti Slovenska udržať na uzde ceny a schodok verejných financií.

Pokiaľ chce Bratislava dostať povolenie na prijatie spoločnej meny od januára 2009, musí do začiatku mája dodať ďalšie presvedčivejšie argumenty, ako chce v nasledujúcich rokoch priškrtiť verejné výdavky.

Toto je hlavný odkaz vláde Roberta Fica od Európskej komisie, ktorá zhodnotila konvergenčný plán Slovenska – jeden z kľúčových dokumentov na ceste do eurozóny.

Na jedenástich stranách, ktoré budú oficiálne schválené dnes a ktorých kópiu má SME k dispozícii, Brusel pripravenosť krajiny na euro podrobuje kritike a medzi riadkami spochybňuje, že by k tomu malo už za rok dôjsť.

Najsledovanejším indikátorom je inflácia. V minulosti eurokomisia zabuchla dvere Litve a rekordná výška inflácie v Slovinsku po prijatí eura – vlani predstavovala takmer 6 percent - motivuje komisiu a Európsku centrálnu banku na väčšiu ostražitosť. Aj keď podľa Bruselu sa inflácia minulý rok na Slovensku výrazne spomalila, očakáva sa, že znovu začne cválať pre rast cien potravín a energií.

„Inflačným tlakom môže vláda zabrániť znižovaním deficitu,“ zhoduje sa Robert Prega z Tatra banky s odporúčaniami.

Treba sprísniť rozpočtovú disciplínu

Inflačný vplyv bude mať aj pokračujúci hospodársky rast, nedostatok pracovných síl a doznievajúci efekt posilňovania koruny v rokoch 2006 a 2007. Slovenský pôvodný odhad inflácie v budúcich rokoch – 2,6 percenta pre rok 2009 – považuje komisia skôr za „podhodnotený“. Za pravdu komisii dávajú včerajšie zmeny v odhade inflácie Národnou bankou Slovenska a ministerstvom financií na roky 2008 až 2010.

Ficova vláda má preto prijať „ďalšie štrukturálne reformy“ a tiež si naordinovať „prísnejšiu fiškálnu disciplínu“ než tú, ktorú má v konvergenčnom programe.

Okrem inflácie komisia spochybňuje priaznivý obraz verejných financií, ktorý vláda poslala do Bruselu. Text hovorí, že nad očakávanie silný hospodársky rast a príliv zahraničných firiem umožní krátkodobo zaplátať dieru v štátnej kase. No cieľ vlády mať deficit rozpočtu vo výške 0,8 percenta HDP v roku 2010 považuje za ohrozený. „Predovšetkým preto, že tu nie sú záväzné stropy pre štátne výdavky. Riziko predstavujú spoločné investície so súkromným sektorom, hlavne stavba diaľnic.“

Otázniky sú aj nad investíciami do vzdelania

Dlhodobú udržateľnosť verejných financií označila komisia za stredne rizikovú. Slovensko na rozdiel od iných štátov toľko netrápi starnutie populácie, hlavne preto, že ešte za bývalej vlády urobilo reformu penzijného systému a znížilo výdavky na sociálne dávky. Otázniky zostávajú napríklad nad tým, aké spoľahlivé budú dlhodobé investície do vzdelania, keď na to chce vláda použiť hlavne štrukturálne fondy únie. Pri nich pritom konečnú sumu nie je možné celkom zaručiť a vyžadujú si spolufinancovanie, teda záťaž pre štátny rozpočet.

Investície do vedy, výskumu a vzdelania by totiž mali znížiť problémy s vysokou nezamestnanosťou a nedostatkom kvalifikovaných ľudí. „Potvrdzuje to, že štruktúra výdavkov rozpočtu nie je zameraná na prosperitu Slovenska v budúcnosti,“ reagoval na správu bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Centrálna banka a vláda správu zatiaľ odmietli komentovať.

Celkovo Brusel Slovensku vyčítal aj to, že zo súčasného ekonomického rastu nemajú prospech všetci obyvatelia. Hlavne ľudia „vo východných regió­noch Slovenska sa na tom nepodieľajú,“ čo spolu „s nízkou zamestnanosťou niektorých častí populácie“ bráni rýchlejšej obnove štátu.

Konkurencieschopnosti krajiny nepomáhajú ani investície do vedy a výskumu koncentrované len do niekoľkých málo centier a „nepomohla tomu ani expanzívna politika vlády od roku 2006.“

Slovenský konvergenčný program je síce „konzistentný“ s cieľom splniť podmienky na prijatie eura, Bratislava však musí predstaviť „ďalšie kroky smerom k väčšej fiškálnej disciplíne,“ pokiaľ sa sen na euro nemá rozplynúť.

V eurozóne ceny porastú

Správa Európskej komisie nemôže podľa analytikov ohroziť prijatie eura na budúci rok.

Šanca na budúcoročné prijatie eura je napriek výhradám hodnotiacej správy Európskej komisie vysoké. „Plníme všetky kritériá. Komisia sa nemá o čo oprieť a vyčítať nám, žeby sme si svoje záväzky neplnili,“ povedal Róbert Prega analytik Tatra banky.

Hlavný analytik ING Bank Ján Tóth pripomína, že aj Slovinsko bolo podrobené podobnej kritike, a ani to jej nezabránilo prejsť na euro. „Ohrozenie prijatia eura by mohlo byť reálnejšie, ak by sa vláda rozhodla v súčasnosti pustiť do veľkých projektov typu PPP,“ povedal.

Komisia nám vyčíta, že znižovanie deficitu odkladáme na nasledujúce roky. Podľa Komisie je vážne riziko, či bude plánovaná znižovanie dosiahnuté. „Je skutočne veľmi ťažko veriť vláde, ktorá v roku 2008 znižuje štrukturálny deficit len o štvrť percenta HDP, že vo volebnom roku 2010 dokáže realizovať zníženie o 1,2 percenta,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

Prega má iný názor. „Ja by som na tom nebazíroval. Súčasná aj bývalá vláda dosiahla lepšie výsledky ako bol plán,“ povedal Prega. Aj podľa neho si ale treba počkať na konkrétne návrhy financovania diaľnic.

Výzvy na štrukturálne reformy na zlepšenie trhu práce Komisia nekonkretizovala. Podľa analytikov pravdepodobne Komisia narážala na Zákonník práce a vyzýva nás na nižšiu mieru regulácie. „Najímanie a prepúšťanie ľudí by malo byť čo najjednoduchšie. Reformovať by sa mali aj odvody, ktoré zdražujú pracovnú silu,“ povedal Tóth.

Slovenské ministerstvo financií aj Národná banka Slovenska odmietli hodnotenie Európskej komisie komentovať, pokiaľ ho komisia oficiálne nezverejní. Ministerstvo financií aj NBS včera zvýšili svoje predpoklady na vývoj harmonizovanej inflácie, ktorá sa posudzuje v rámci maastrichtských kritérií. Národná banka to zdôvodňuje rastom cien ropy a potravín.

Podľa Tótha budeme mať po vstupe do eurozóny vyššiu infláciu. „Keď prejdeme na rovnaký kurz nevyhneme sa tomu, že naša inflácia bude vyššia ako maastrichtské kritérium,“ povedal Tóth. Dôvodom bude dobiehanie životnej úrovne ostatných krajín.

Viera Fidlušová
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  4. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  5. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  6. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  2. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  3. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  4. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  9. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  10. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 26 253
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 15 583
  3. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 13 289
  4. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 13 059
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 11 243
  6. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 8 543
  7. Nové číslo Historickej revue 8 394
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 8 259
  9. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní? 7 637
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 557
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu