BRATISLAVA. Vládna koalícia dnes bude v parlamente prvýkrát od volieb v roku 2006 potrebovať hlasy opozičných poslancov v zákone kľúčovom pre budúcnosť celej Európskej únie. Opozícia sa rozhodla to využiť.
Opozičné svaly
Na zablokovaní Lisabonskej zmluvy sa včera dohodli SDKÚ, KDH i SMK. Opozíciu už dlhšie premiér zosmiešňuje, naposledy pri jeho odvolávaní v parlamente tvrdeniami, že je slabá a dotlačená do kúta. Práve dnešný deň tak tri opozičné strany chcú ukázať, že ešte majú silu. Premiérovi predložili ultimátum, ktorým sa v parlamente zviditeľnia zrejme najvýraznejšie od chvíle, keď si presadla z vlády do opozičných lavíc.
VIDEO: Dzurinda o novej taktike opozície: Nie je to naše rozhodnutie naveky
VIDEO: Hrušovský: Kde je vyvodenie objektívnej zodpovednosti na ministerstve vnútra?
VIDEO: Silvia Pňačková
Odkaz po rokovaní opozičných lídrov znel včera doobeda takto: Ak koalícia nestiahne z rokovania parlamentu kontroverzný návrh tlačového zákona, opozícia nebude hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Taký je názov „euroústavy“, mimoriadne dôležitého zákona pre celú Európu.
Na jej ratifikáciu treba ústavnú väčšinu - 90 poslaneckých hlasov, vládne trio Smer, HZDS a SNS má len 85 vrátane Tibora Mikuša.
Pokiaľ sa opozícia na hlasovaní nezúčastní alebo ho nepodporí dosť poslancov, parlament sa zmluvou môže zaoberať už na najbližšej schôdzi. Mohla by tak teoreticky naťahovať ratifikáciu až do konca roka, na kedy únia plánuje jej prijatie všetkými krajinami.
Rázna odpoveď premiéra
Premiér Robert Fico dal včera podvečer rázne najavo, že sa nemieni stať rukojemníkom opozičnej požiadavky. Nahnevaný predseda vlády odkázal: „Vydieračom a tým, ktorí berú rukojemníkov, sa neustupuje.“ To znamená, že vláda dnes predloží v parlamente tlačový zákon a hlasovať sa bude aj o Lisabonskej zmluve.
VIDEO: Fico: Opozícia chce dostať Slovensko do izolácie
Ak zmluva nebude ratifikovaná, vina za izoláciu Slovenska v Európskej únii podľa Fica bude patriť súčasnej opozícii.
Fico včera tvrdil, že opozícia môže o podobe tlačového zákona normálnym spôsobom rokovať v parlamente a prípadne svojimi argumentmi presvedčiť koalíciu o jeho podobe. Opozícii sa zatiaľ nepodarilo presadiť ani jeden vlastný návrh či zásadnejší pozmeňujúci návrh.
KDH mala k Lisabonskej zmluve výhrady už dlhodobejšie, SDKÚ a SMK nie. Ich predsedovia Mikuláš Dzurinda a Pál Csáky tvrdia, že ani nemajú. Prijatie zmluvy malo byť dnes prvým programom na rokovaní schôdze.
„Vláda chce poslať informáciu do Európy, že sme vzorová krajina, pričom pozajtra chce pristúpiť k reštriktívnemu zákonu o slobode slova. My na takúto hru nepristúpime,“ vysvetľoval predseda SMK Pál Csáky.
Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda hovorí, že ich postoj nie je nemenným rozhodnutím. „K zmluve sa môžeme kedykoľvek vrátiť, nehovoríme, čo bude na marcovej schôdzi, májovej,“ povedal Dzurinda o tlačovom zákone, proti ktorému majú vážne výhrady vydavatelia, novinári a jeho kvalitu pripomienkovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
SNS a HZDS: Je to vydieranie
Aj koaliční partneri Smeru považujú postoj opozície za vydieranie.
„Má to črty rukojemníckeho postupu, keď strany, ktoré na každom rohu zdôrazňujú, aké sú proeurópske, pre jeden zákon dokážu reálne ohroziť strategický dokument,“ kritizoval poslanec SNS Rafael Rafaj.
„Nemám rád vydieranie v politike,“ hovoril podpredseda HZDS Milan Urbáni. „Môžeme sa rozprávať o tlačovom zákone, ale toto je nad takéto zákony.“
Koaličné strany zatiaľ neprezradili, čo urobia, ak Smer tlačový zákon odhlasuje.
Lisabonskú zmluvu podpísali vlani v decembri po dlhoročných peripetiách lídri Európskej únie. Dokument má zjednodušiť fungovanie bruselských inštitúcií, nanovo prerozdeľuje hlasy a váhu členských štátov únie. Tá sa po páde železnej opony rozrástla na 27 členov a bez nových pravidiel by fungovala čoraz ťažšie.
Problémy so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy sa očakávajú vo Veľkej Británii, Írsku, prekvapiť môže Dánsko a Česko. Slovensko do tohto zoznamu zatiaľ nepatrilo. O Lisabonskej zmluve rokovala Európa takmer dva roky potom, čo Francúzi a Holanďania odmietli v referendách jej predchodkyňu - euroústavu. Z nového textu vypadli symboly únie, ktoré pripomínali superštát. Kritici zmluve vyčítajú, že obsahuje 90 percent z pôvodného obsahu.
Platiť by mala od budúceho roka tak, aby sa podľa nových pravidiel mohli konať voľby do Európskeho parlamentu. Dovtedy ju musia schváliť parlamenty. Írsko je zatiaľ jedinou krajinou, kde sa o zmluve rozhodne v referende.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Slovenský syndikát novinárov dával až do včera na rozdiel od vydavateľov a mnohých žurnalistov najavo spokojnosť s tlačovým zákonom, ktorý práve dnes začína legislatívnu púť po parlamente.
Nové stanovisko syndikátu je kritickejšie - jeho predsedníctvo je nespokojné s ustanovením práva na opravu, ktorý umožňuje neúmerné rozšírenie žiadateľov o tlačovú opravu a s ustanovením práva na odpoveď. Teda s tým, čo ostatní novinári kritizujú už niekoľko týždňov.
Predsedníčka SSN Zuzana Krútka posun vysvetľuje tým, že vláda začala zákon „vylepšovať“. „Naši právnici mi povedali, že to nie je v plnej miere, ako sme to chceli. Povedali sme si, že keď do toho rýpu vydavatelia, budeme aj my.“
Stanovisko SSN hovorí, že v zákone chýba jednoznačná formulácia podmienok na uplatnenie práva na odpoveď, a to najmä v tom, že odpoveď sa musí obmedziť len na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby, a nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede.
Najväčšie výhrady má proti ustanoveniu, ktoré priznáva dotknutej osobe aj právo požadovať primeranú peňažnú náhradu.
Syndikát to považuje za nevykonateľné ustanovenie, lebo nešpecifikuje, o akej náhrade má rozhodovať súd - či to má byť náhrada škody, ušlého zisku, trov konania, nemajetkovej ujmy a pod. Podstatnejšia je podľa syndikátu skutočnosť, že v klasickej sporovej veci robí zákon zo súdov sankčný inštitút.
O Lisabonskej zmluve a o postoji slovenskej opozície sme hovorili s francúzskym politológom JACQUESOM RUPNIKOM.
Aká je šanca, že všetky krajiny Európskej únie prijmú Lisabonskú stratégiu? V koľkých krajinách je reálne, že ju neprijmú?
„Myslím, že zmluva prejde vo všetkých krajinách. Bola dohodnutá po dlhom vyjednávaní a s krajinami, ktoré schválili pôvodné znenie európskej ústavy, aj krajinami, ktoré ju odmietli, alebo sa chystali odmietnuť. Táto zmluva je kompromisným riešením. Už to nie je ústava, takže neprekáža Angličanom, Poliakom, Čechom a je to zároveň veľký pokrok v možnostiach rozhodovania únie. Nevidím jedinú krajinu, ktorá by to odmietla.“
Takže Slovensko by mohlo byť jediné?
„Bolo by jedinou krajinou, ale nechce sa mi veriť, že by dnešná slovenská opozícia chcela skutočne zablokovať európsku zmluvu. Chápem, že môže mať vážne dôvody na nespokojnosť so spôsobmi, akými postupuje vláda. Ale zobrať si za rukojemníka európsku zmluvu – tam už nejde o slovenskú vládu, ale o lepšie fungovanie Európskej únie, čo je dôležité aj pre Slovensko.“
Čo by pre Slovensko znamenalo, keby sme boli jedinou krajinou, ktorá zmluvu nepodporí? Boli by sme braní ako čierna ovca únie?
„Netreba to dramatizovať, je to zatiaľ iba vyhrážka a už sme tu mali jednu krízu, ktorá sa týkala zamietnutia návrhu európskej ústavy. V decembri sa tiež objavilo poľské veto. Takže vieme, že niektoré krajiny majú – či už z domácich politických dôvodov, alebo pre zásadné výhrady – problém s prijatím zmluvy. Ale toto je zmluva prijatá na základe dlhého vyjednávania a kompromisov. Podlomilo by to dôveru v schopnosť pokračovať v európskej integrácii po rozšírení.“
Ako by takéto rozhodnutie vnímali členovia únie?
„Bolo by nepochopiteľné, keby Lisabonskú zmluvu blokovali z čisto domácich dôvodov, ktoré s dokumentom vôbec nesúvisia. Dúfam preto, že je to len varovanie vláde a je to len výstraha opozície, že tlačový zákon považuje za znepokojujúci krok. O to viac, že súčasná opozícia, keď bola vo vláde, bola ochotná pôvodnú európsku ústavu prijať. Súčasná opozícia by sa tým, že by blokovala Lisabonskú zmluvu, asi strelila do nohy.“
Ako to myslíte?
„Európske mantinely vo fungovaní našich demokracií sú dôležité pre všetkých – vrátane Slovenska. A keby ich dnešná opozícia oslabila, bola by oveľa slabšia aj oproti dnešnej, národoveckej vláde pri pokuse nastavovať jej európske zrkadlo.“
Takže podmienka opozície, ktorou chce brániť tlačovému zákonu, by nebola pochopená.
„Nebola by účinná. Keď kritizujete vládu, že porušuje demokratické štandardy a zároveň zamietnete pokrok v európskej integrácii, je ťažké dovolávať sa európskeho zrkadla na slovenskú politiku.“
