Goran Milič,

Záhreb, Chorvátsko

Prečo kladiete takúto otázku? Iste nie preto, že by ste sám túžili byť mizerným vedúcim!

Jediný možný dôvod je, že si overujete, či vaša intiuícia dobre zafungovala pri niekom, koho poznáte. Možno je to dokonca človek, ktorý vám posiela na účet výplatu.

V tejto situácii nie ste sám. Už sme písali o zamestnancoch, ktorí sú zarytými „šéfo-nevraživcami“ – mimochodom, bol to jeden z našich najkontroverznejších komentárov – ale nikdy sme sa spravodlivo nezaoberali zlými šéfmi. Takže dnes ponúkame niekoľko najznámejších spôsobov, ako na to šéfovia môžu ísť zle – a ktoré často vidno v praxi.

Prvý a možno najfrustrujúcejší spôsob, akým niektorí ničia svoje vodcovstvo, je „vševedkovstvo“. „Vševedko“ vám vysvetlí, ako svet funguje, čo si firma myslí, ako sa obráti proti vám, ak sa pokúsite o toto alebo tamto, a prečo nemôžete zmeniť produkt ani o máčny mak. Vedia dokonca aj to, na akom aute by ste mali jazdiť.

Niekedy sú títo chvastúni na koni vďaka niekoľkým pozitívnym skúsenostiam, no zvyčajne sú len obeťami vlastnej osobnosti. A vy a vaša firma ste tiež jej obeťami, lebo títo vševedkovia sú nielen neznesiteľní, ale priam nebezpeční. Nepočúvajú a táto „hluchota“ veľmi sťažuje vypočutie, predebatovanie alebo rozšírenie nových nápadov. Žiaden jednotlivec, akokoľvek múdry, nemôže priviesť firmu na vrchol; na to si treba vypočuť každý hlas. A vedenie „vševedkov“ nastoľuje hrobové ticho.

Kým vševedkovia sú absolútne neprehliadnuteľní, tak druhý typ mizerných riaditeľov je až veľmi prehliadnuteľný. Hovoríme o emocionálne chladných šéfoch – takých, ktorí sa cítia lepšie za zatvorenými dverami, než aby vyčistili vzduch priamo s tímom. Iste, títo rezervovaní vodcovia chodia na schôdze, stretnutia a iné nevyhnutné podujatia, ale radšej by civeli do svojho počítača. A keby to bolo možné, všetky tie chaotické, upotené ľudské problémy by delegovali na manažérov pre ľudské zdroje na inom poschodí. Rovnako ako vševedkovia, aj toto plemeno vodcov je nebezpečné, ale z iného dôvodu. Neangažujú sa, a to znamená, že nemôžu inšpirovať. To je veľký problém. Koniec koncov vodcovia potrebujú nasledovníkov, aby sa niečo urobilo. A nasledovníci potrebujú zapálenie pre vec ako pohonnú hmotu.

Tretia kategória mizerného vedenia zahŕňa šéfov, ktorí sú prosto kreténi – sú odporní, zastrašujúci alebo necitliví, alebo majú všetky tieto tri vlastnosti. Ako nám nedávno napísal čitateľ z New Yorku: „Môj šéf je hrubý, čím chcem vyjadriť, že je neúctivý, nespravodlivo obviňujúci a niekedy dokonca paranoidný.“

Takýchto vedúcich zvyčajne chránia zhora, lebo plnia plány. No so svojou deštruktívnou osobnosťou si len zriedka získajú dôveru podriadených. Takto sa podnik nedá viesť, a práve preto sa tieto typy šéfov spravidla ničia samy. No nikdy nie tak rýchlo, ako by ste dúfali. Ak však nie sú majiteľmi firmy, napokon k tomu dôjde.

Ďalší typ mizerného vodcu je z druhého konca spektra: príliš milý. Títo riaditelia nemajú náboj, nie sú schopní robiť tvrdé rozhodnutia. Pritakávajú ľuďom v kancelárii, a potom trávia celé hodiny snahou rozmotať chaos, ktorý sami vytvorili. Títo šéfovia sa zvyčajne bránia tvrdením, že sa snažia vytvoriť konsenzus, ale v skutočnosti sa len boja. Ich skutočným programom je sebazáchova.

A to nás vedie k poslednej verzii mizerného lídra súvisiaceho s predošlým – šéf, ktorý nemá guráž diferencovať. Faktom je, že nie všetky investičné príležitosti sú rovné. Nie všetci šéfovia sa však vedia vyrovnať s touto skutočnosťou, a tak si rozprášia svoje zdroje ako syr po pizze, po troške všade. Výsledkom je, že sľubné možnosti rastu často nedostanú také ohromné finančné a ľudské injekcie, aké potrebujú. Keby dostali, niekto by sa mohol uraziť počas prideľovania zdrojov – napríklad manažér slabého podniku alebo sponzor pochybného investičného návrhu. No vodcovia, ktorí nerozlišujú, zvyčajne napáchajú najviac škôd v presonálnej oblasti. Keďže nechcú robiť úprimné a prís­ne hodnotenia výkonov, všet­kým zamestnancom dajú najavo rovnakú spätnú väzbu: nemastnú-neslanú: „fajn výkon“. A keď sa rozdeľujú odmeny, nedostanú ľudia s hviezdnymi výkonmi oveľa viac než lenivci. Tento „rovnostársky“ prístup možno nazvať férovým – ale v skutočnosti je to len slabosť. A keď ide o budovanie prekvitajúceho podniku, kde ľudia majú príležitosť rásť a uspieť, slabosť nestačí.

Nepochybne by sme mohli pokračovať, ale ukončíme to tu a pridáme výstrahu. Neočakávame, že by mizerní šéfovia čítali tento článok a identifikovali sa v ňom. Súčasťu mizerného vodcu – bez ohľadu na typ – je nedostatok sebareflexie. No ak nájdete svojho šéfa v niektorej z uvedených skupín, vzchopte sa! Keď napokon príde rad na vás stať sa šéfom, budete aspoň vedieť, čomu sa vyhnúť.

V oblasti

ľudských zdrojov zvyčajne napáchajú najviac škôd rovnostárski vedúci.