Aforizmy sa všeobecne definujú ako stručné výpovede s vtipnou a výstižnou myšlienkou. Milan Gaľa (1953), lekár, ktorý sa im od roku 1990 venuje, uplatnil tento princíp aj vo svojej druhej knihe aforizmov.
Druhá kniha Milana Gaľu má veľa spoločné s tou, ktorú vydal pred tromi rokmi: okrem krátkych, jedno-, maximálne štvorveršových útvarov ide o približne rovnaký rozsah, formát, kompozíciu knihy a o toho istého výtvarníka Petra Sedláka, ktorý urobil obálku, grafickú úpravu a kresby. Pri prvej zbierke sme podotkli, že by mala mať explicitnejšie uvedené autorstvo, lebo je v nej takmer toľko výtvarných artefaktov, koľko aforizmov. A treba povedať, že Sedlákov kreslený humor je i tu dobrý, svieži, kombinuje ho s fotografiami a je nielen doplnkom aforizmov, ale svojbytnou výpoveďou.
Gaľove aforizmy i v tejto knihe vychádzajú predovšetkým zo známych frazeologizmov, ktoré autor zbavuje obraznosti alebo dotvára ich pôvodný význam, využíva hru so slovami, dokonca niekedy len pomocou zmenenej interpunkcie tvorí nový význam („Vo vine je pravda.“ „Začiatok konca začína na konci začiatku.“).
Takýmito postupmi dosahuje bystrosť myšlienky, humor, iróniu i sarkazmus a, pravdaže, zväčša kritický pohľad na rozličné oblasti života jednotlivca i spoločnosti.
Vyslovuje staré pravdy, vytvára z nich často sentencie („Mlčanie dokáže byť zároveň otázkou i odpoveďou.“ „Tragédiou je, ak sa začne neobmedzene používať obmedzený rozum.“ „Stať sa hrdinom je niekedy jednoduchšie ako nebyť zbabelcom.“).
V niektorých aforizmoch Gaľa aktualizuje až do takej miery, že oproti iným strácajú nadčasovosť („Je otázne, či sa zásada trikrát a dosť vzťahuje aj na výhradu svedomia.“ „Život má aj tienisté webové stránky.“)
Menej vydarené sú tie, pri ktorých použil vysvetľujúci princíp („Vzdušné zámky vznikajú, keď táraš do luftu.“) alebo jednoduché podobenstvo („Slepci nebývajú bezočiví.“ „Bol jeleň z toho, že má parohy.“). Nastoľuje i otázky morálky, etiky vo vzájomných vzťahoch i vo vzťahu jedinca k sebe („Nezabíjaj čas samovraždou.“)
Popri vážnosti, až prísnosti, vyslovenej pomocou starých ľudových múdrostí, ktorými ukazuje krutú pravdu o súčasnom stave človeka a spoločnosti, je v Gaľových aforizmoch aj oslobodzujúci humor („Vlas v polievke nepoteší ani holohlavého.“ „Neprestávaj v najlepšom! Čo ak bude ešte lepšie?“).
Na záložke knihy čítame: „Usiluje sa vidieť každodenný život s odstupom a humorom. Robí to aj vo chvíľach, keď nie je príliš veselo.“ Je tam i fotografia autora s potmehúdskym úsmevom, za ktorým cítiť kritiku i porozumenie, humor, ale aj iróniu. Ony v jeho miniatúrach dokážu uštipnúť čitateľa a priviesť ho k reflexii i sebareflexii.
Milan Gaľa: Aforizmy II.
Občianske združenie Slniečkovo, Prešov 2007.
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička)
