ISTANBUL, BRATISLAVA. V Istanbule je znovu živo. V uličkách metropoly, ktorá leží na dvoch kontinentoch, živo diskutujú aktivisti a nosia svoje farebné transparenty.
Povoliť či nepovoliť
Tí liberálnejší, ktorí majú bližšie k Európe, hlasne protestujú, a tí, ktorým je bližší orient, urgujú konzervatívnu islamistickú vládu, aby konečne splnila, čo tak dlho sľubovala – návrat moslimskej šatky do škôl. Po dohode medzi vládnou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) a najsilnejšou opozičnou Stranou národného hnutia (MHP) by ju zmenou ústavy mohol povoliť turecký parlament už tento týždeň.
Napriek tomu, že Turecko je prevažne moslimská krajina, v úradoch či vo vláde platí striktný zákaz moslimských symbolov. Presne, ako si to želal zakladateľ Tureckej republiky Atatürk. Po vojenskom puči v 80. rokoch minulého storočia sa zákaz týka aj univerzít.
Odvtedy sa však Turecko v mnohom zmenilo. Krajine vládne už druhé volebné obdobie konzervatívna islamistická, ale proeurópska AKP premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Tá je po minuloročných presvedčivo vyhratých voľbách na koni. Podľa nej je zákaz šatiek nelogický a nespravodlivý.
Viacero tureckých moslimiek paradoxne študuje radšej v západných školách, napríklad v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii, kde môžu šatky bez obáv na univerzitách nosiť. Prečo by mali byť na univerzitách v Turecku diskriminované pre svoju vieru, tvrdí premiér Erdogan aj prezident Abdullah Gül.
Obavy z islamizácie
Práve proti jeho nástupu do prezidentského úradu a obavu z islamizácie krajiny protestovali vlani státisíce Turkov.
Po jednoznačnom víťazstve AKP v parlamentných voľbách sa Gül predsa len prezidentom stal a na pretras sa vrátil aj kontroverzný zákaz šatiek na univerzitách. Podľa sekularistov by po povolení šatiek mohlo prísť aj zavedenie moslimského práva šárie. Vládni predstavitelia, ktorí sa snažia dostať Turecko do Európskej únie, tieto obavy považujú za nezmyselné.
Teraz je otázne, či zákaz šatiek na školách zruší parlament jednoducho zmenou ústavy (AKP má na to s opozičnou MHP dosť hlasov), alebo sa o tejto otázke vypíše referendum, ako by si to želal prezident Gül. To sa nepáči vedeniu jeho strany, podľa ktorej by sa ľudové hlasovanie nemalo týkať základných ľudských práv.
Všetci by mali mať rovnaké práva. Namiesto toho sme cudzincami vo vlastnej krajine.
Ayla Kerimoglu, aktivistka
