Pred dvoma rokmi ste sa v zimnej zaberačke chystali na nitriansku jar. Po nej ste zavesili kopačky na klinec.

„Už vtedy v lete mi ponúkli miesto v štruktúre nitrianskeho klubu, nechcel som však vhupnúť do niečoho, s čím som nemal žiadne skúsenosti. Prešlo pol druha roka, mal som dosť času na zorientovanie sa v pomeroch a druhému vábeniu som už neodolal.“

Čo ste robili počas pauzy?

„Začal som študovať, mám Euro A licenciu, ktorá je v hierarchii trénerského vzdelania druhou najvyššou triedou. Rád by som však neskôr získal aj najvyššiu Profi licenciu.“

Zvažujete aj trénerstvo?

„Zatiaľ nie, ale nezatracujem túto myšlienku. Zápasový adrenalín je návykový, dávkovať si ho môžem iba v úzkom kontakte pri mužstve. Viedli ma mnohí uznávaní tréneri, čo-to som podchytil aj v tomto smere.“

Z futbalistu je dnes športový riaditeľ, aká bude vaša náplň práce v Nitre?

„Hoci ešte nemám podpísanú zmluvu, s majiteľmi klubu sme sa na všetkom dohodli. Na starosti mám naše prvé mužstvo, v úzkej kooperácii s trénerom sa budem podieľať na výbere hráčov, ich pohybe a výsledky rokovaní, trebárs aj s inými klubmi, budem predkladať na schválenie predstavenstvu.“

Spolu s Jozefom Petránim ste obsadili dve kľúčové funkcie. Je výhodou, že klub riadia bývalí futbalisti?

„Na podobnej stoličke ako ja sedí Ivan Kozák v Košiciach, s ktorým si voláme, podobných príkladov je však viac. Čas ukáže, či sa tento variant ujme v nitrianskych podmienkach.“

Plusom vo vašom prípade môžu byť hráčske skúsenosti zo zahraničných líg.

„Je pravda, že počas legio­nárskych rokov som mal dosť času, aby som si všimol, ako sa robí futbal inde. Až samotná prax však ukáže, či som sa pozeral dobre.“

Považujete za mínus, že vám chýbajú skúsenosti z práce v zložitých slovenských futbalových pomeroch?

„Každý raz musí začať. Som však presvedčený, že skúsenosti, ktoré som nazbieral v zahraničí ako hráč, môžem využiť práve vo funkcii športového riaditeľa.“