Gabriel Šípoš sa s projektom Slovak Press Watch (SPW) niekoľko rokov pokúšal monitorovať kvalitu práce novinárov a svoje zistenia uverejňoval na internete. Aspoň čiastočne sa mu podarilo vyvolať u novinárov strach z odhalenia ich prešľapov. Pred niekoľkými týždňami obavy oslabli, lebo projektu vyschli grantové peniaze a obmedzil svoju činnosť.
V čase, keď si štátny aparát láme hlavu nad tým, aký bič na novinárov upliesť, aby ich dokázal regulovať, potichu zmizol jeden z mála inštitútov, ktorému sa to naozaj darilo. SPW sa dalo vyčítať veľa vecí – tematická nevyváženosť, posadnutosť médiami, kde je žurnalistický štandard aj tak najvyšší, alebo neúplné pochopenie reálnej práce novinárov. Napriek tomu ukázal, na akých základoch má stáť účinná kontrola médií.
Kontrolór by mal vyznávať rovnaké hodnoty ako novinári – v prvom rade by mu malo ísť o poznávanie reality a informovanie o nej, nie o presadzovanie štátnych či stavovských záujmov. A tak ako médiá nepotrebujú na odvolanie ministra priamu moc nad vládou, nepotrebuje ani strážca médií priamu moc nad médiami.
Ako príklad môžu slúžiť naše noviny – za uplynulý rok sme pre pochybenia, ktoré odhalil SPW, prerušili spoluprácu s jedným z našich pracovníkov, pokutovali ďalšieho a upravili niektoré pracovné postupy. Nie preto, že by SPW mal zákonné právomoci, stála za ním mašinéria štátu alebo sme sa ho báli. Jednoducho preto, že mal pravdu.
Najlepším kontrolórom politikov sú médiá. Najlepším kontrolórom médií však nie sú politici. Sú nimi zase len médiá.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
