BRATISLAVA. V noci zo siedmeho na ôsmeho októbra 1987 niekto brutálne zavraždil farára v obci Borovce Štefana Poláka. Nohami a krkom ho pripútal k radiátoru, cez ústa mal prelepenú pásku, okolo neho bola rozsypaná mletá červená paprika. (mož)
Ten, kto to urobil, zobral z fary videorekordér. Zlaté náboženské predmety, šperky v presklenej vitríne alebo peniaze tam nechal. Policajti našli na fare 234-tisíc československých korún, tritisíc dolárov, dvesto mariek, šesťtisíc šilingov a štyridsať frankov a prázdny otvorený trezor.
Po dvadsiatich rokoch dal Ústav pamäti národa podnet na Generálnu prokuratúru, aby prípad znovu otvorila. Podľa ÚPN ide o zločin komunistického režimu. Prokuratúre predložil dokumenty z vlastného archívu, ktoré nemali k dispozícii ani vyšetrovatelia v roku 1987 ani po roku 1989, keď prípad znovu preverovali. Čo ďalej, rozhodne prokuratúra v najbližších dňoch.
Neznámy motív
„Musela to urobiť vládna moc. To leto som k nemu chodil často,“ rozpráva Jozef Chren, vtedajší Polákov známy, ktorý v Borovciach staval dom. Po revolúcii bol Chren ministrom obchodu za KDH.
Video: Exminister Chren hovorí o tom, prečo našli nesprávneho vraha
„Asi mesiac pred vraždou som k nemu prišiel, ležal, na hlave mal mokrý uterák. Tak ma strašne bolí hlava, trpím, dnes v kostole boli zase tí dvaja lumpi, ktorých sa bojím a stále sa mi vyhrážajú,“ pokračuje exminister. Polák mu povedal, že „tí sú schopní všetkého, mám z nich strach“. Hovoril o príslušníkoch ŠtB, ktorí ho navštevovali.
Bývalý disident a poslanec KDH František Mikloško si nemyslí, že vraždu spáchali eštebáci. „Zatiaľ tomu nenasvedčovala ani jedna indícia. Nikto nevedel, čo tam vôbec v prípade ŠtB mohlo byť,“ hovorí.
Polák nebol žiadny disident. ŠtB s ním chcela spolupracovať, on odmietal. Evidovaný bol ako dôverník. Definitívne nie povedal po návrate z Ríma, keď vystúpil aj z vtedy prorežimovej organizácie Pacem in teris. Žeby tým nahneval eštebákov?
Nesprávny vrah
V polovici januára 1988, tri mesiace po vražde, obvinili vyšetrovatelia zo skutku Ladislava Macháča, alkoholika a bezdomovca. Prípad vyšetrovali dnes známi advokáti Vladimír Lamačka, Peter Vačok alebo bývalý hovorca vyšetrovateľov a dnes riaditeľ odboru justičnej a kriminálnej polície Stanislav Ryban.
„Minister vnútra hovoril, že chce mať páchateľa pod stromček. Námestník povedal, že on radšej na Mikuláša,“ spomína na vyšetrovanie Ryban.
Vtedajší mocní mali podľa neho veľký záujem prípad objasniť, pretože emigrantské kruhy hovorili, že to urobili eštebáci. „Konkrétne pán páter Hlinka, ktorý robil v Slobodnej Európe,“ pokračuje. Nič také, že by to urobili eštebáci, policajti nezistili. „Ani v náznakoch.“
Práve tlak na rýchle vyšetrenie prípadu mohol aj podľa Františka Mikloška spôsobiť, že polícia z vraždy obžalovala Ladislava Macháča. „Svet sa pozeral na Československo. Rýchlo to chceli zhodiť zo stola,“ povedal.
Macháča obvinili potom, čo niekto vypovedal, že ho v tom čase v Borovciach videl. Motívom mala byť lúpež. To, že Poláka nechcel zabiť, má dokazovať aj protokol z pitvy, ktorý hovorí, že sa udusil vlastnou krvou, pretože mu niekto oblepil tvár tak, že nemohol dýchať. „Keby ho chcel niekto vyslovene zabiť, tak ho zastrelí, pichne nožom alebo podobne,“ hovorí Ryban.
Po niekoľkých dňoch vo väzbe sa Macháč priznal, neskôr výpoveď odvolal. Jeho opis okolností v priznaní často nesedel s tým, čo sa našlo na mieste činu. Napríklad o videorekordéri povedal, že ho hodil do Sĺňavy. Vyšetrovatelia vybavili, že znížili jej hladinu skoro o dva metre. „Bolo to riskantné, pretože to bola zásobáreň pre chladiace veže v Jaslovských Bohuniciach,“ spomína Ryban. Ale nič nenašli. Neskôr ukázal iné miesto, kde ho odhodil, ale ani tam nebol.
O vrecúšku z papriky povedal, že ho odhodil. Na mieste, ktoré ukázal, sa nič nenašlo.
Vrah povolil pred hlavným vchodom žiarovku. Macháč zo zeme by na ňu nedočiahol. Povedal, že si na to zobral šamlík, ale nikde sa žiaden nenašiel.
Na mieste činu sa našli viaceré daktyloskopické stopy, ani jedna nepatrila Macháčovi. Niektoré sú dodnes nestotožnené.
Nezrovnalostí vo výpovedi Macháča bolo viac, neexistoval proti nemu žiadny priamy dôkaz. Napriek tomu vyšetrovateľ Lamačka podal obžalobu.
„Je to klasické právne rozhodnutie, vychádzajúce zo zásady, keď existuje skupina dôkazov v prospech páchateľa aj v neprospech, treba podať obžalobu a vo veci má rozhodnúť súd,“ hovorí Lamačka.
„Bol som pritom, keď sa priznal a všetko popísal. Spýtal som sa ho: Pán Macháč, to, čo ste nám povedali, je pravda? Mal asi meter deväťdesiattri, dal sa na kolená a povedal: Prisahám,“ hovorí Ryban.
Ani on dodnes nie je presvedčený, že našli správneho vraha. „Rád by som to vedel. Boli dôkazy pre aj proti,“ povedal.
Nižšie súdy Macháča odsúdili, po revolúcii ho oslobodili. V roku 1993 ho našli mŕtveho na koľajách.
Lamačka: Jednoznačne sme ho za páchateľa nepovažovali
VLADIMÍR LAMAČKA podával obžalobu za lúpež na Ladislava Macháča. Vyšetroval aj prípad Cervanová.
Vyšetrovala sa aj možnosť, že by vraždu spáchala ŠtB?
"O verzii, že by išlo o politickú vraždu sa vtedy neuvažovalo. Nebola to klasická vražda, kde by vraždiť bolo priamym úmyslom páchateľa. Domnievali sme sa, že k smrti došlo udusením, že keď páchateľ odchádzal, Polák ešte žil. Keby ho chcel niekto usmrtiť, urobil by také útoky, ktoré by ho usmrtili."
Ak išlo primárne o lúpež, prečo ukradli len vdeorekordér a nie napríklad peniaze alebo iné cennosti, ktoré neboli veľmi poukrývané?
"Videorekordér v tom čase mal takisto vysokú hodnotu, peniaze boli poschovávané. Konanie páchateľa na mieste činu je vždy komplikované."
Na mieste činu bola rozsypaná mletá červená paprika. Prečo?
"Na zmazanie pachových stôp."
Nesvedčilo to o tom, že Polák bol už mŕtvy, keď páchateľ odchádzal?
"Nemuselo."
Nesvedčí to o tom, že páchateľ bol profesionál?
"Použitie papriky alebo iných korenín sa v praxi vyskytovalo."
Bol tento prípad nejako výnimočne sledovaný?
"Už len to, že sa zriadil vyšetrovací tím hovorilo, že bol záujem vec objasniť. Museli sme vychádzať z takých dôkazov, ktoré sme mali. Výnimočný bol aj osobou poškodeného. V tom čase boli vraždy hlavne rodinné, medzi známymi, príbuznými."
Prečo ste podali obžalobu na Ladislava Macháča, keď aj v samotnom jeho priznaní nesedia skutočnosti, ktoré on uvádza s tým, čo sa našlo na mieste činu? Nebol proti nemu žiadny priamy dôkaz.
"Ako vyšetrovateľ som podal návrh na podanie obžaloby. Je to klasické právne rozhodnutie, vychádzajúce zo zásady, keď existuje skupina dôkazov v prospech páchateľa aj v neprospech, treba podať obžalobu a vo veci má
rozhodnúť súd. Priznal sa. Jednoznačne sme ho za páchateľa nepovažovali."
V analýze postupu vo vyšetrovaní sa hovorilo, že páchatelia museli byť aspoň dvaja, pretože voči jednému by sa mohol ubrániť. Obžalovaný bol len Macháč.
"Nesúhlasím s tým, že by ich muselo byť viacero. Nedá sa jednoznačne vyjadriť,či bol páchateľ jeden alebo ich bolo viac."
Zaujímala sa o prípad ŠtB?
"K tomu sa nemôžem vyjadrovať. Naďalej som viazaný mlčanlivosťou."
Vo vyšetrovacích verziách sa hovorilo aj o sexuálnom motíve, že Polák mal homosexuálne styky, že sa mu mohol chcieť niekto pomstiť.
"Nepamätám si na to."
Nemyslíte si po rokoch, že to mohla urobiť ŠtB?
"Nevsúvajte mi takúto otázku. Neviem povedať, čo sa nachádza v podnete Ústavu pamäti národa. Keď sa to bude znovu vyšetrovať, orgány činné v trestnom konaní môžu dôjsť k rôznym záverom."
Nové skutočnosti
ŠtB zaviedla v roku 1980 na Poláka spis Charita v kategórii preverovaná osoba. Dôvodom bolo, že „objekt vykonával činnosť v radoch rímskokatolíckej mládeže, aktivizoval sa v oblasti získavania kandidátov na štúdium Bohosloveckej fakulty v Bratislave“. V roku 1983 navrhol poručík Pavol Ruman spis preregistrovať na kandidáta tajnej spolupráce a v roku 1984 na dôverníka.
Značne skartovaný spis Charita je dnes prístupný v archíve ÚPN. Ruman Poláka hodnotil ako „seriózneho pokrokového duchovného“. Informácie, ktoré o ňom získal, „nepotvrdzovali jeho nepriateľský postoj k nášmu štátnemu zriadeniu“.
Rumana ako trnavského eštebáka, ktorý mal na starosti cirkvi, vypočúvali v roku 1991 aj na Generálnej prokuratúre. Podľa záznamov z archívu vtedy prokurátorom klamal. Vypovedal totiž, že Poláka spoznal až v roku 1986. A to preto, lebo sa dozvedel o jeho problémoch v obci so sektou jehovistov. Pritom už od roku 1982 sa ho snažil získať na spoluprácu.
Prečo klamal? Ruman dnes žije v Trnave a so SME sa odmietol baviť.
Otázne je, či skutok už nie je premlčaný. Ak by sa kvalifikoval ako vražda a nie ako lúpež, podľa Trestného poriadku platného v tom čase bola premlčacia lehota dvadsať rokov. Tá uplynula pred troma mesiacmi.
Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý Slovensko prijalo 27. marca 1996, ale hovorí, že do premlčacej lehoty tých trestných činov, ktoré sa právoplatne neodsúdili „z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu“, sa nezaratúva obdobie od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989. V tom prípade by bolo vraždu možné vyšetrovať ešte dva roky.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
V prípade sa objavuje aj Sokol
Príslušník ŠtB vo výpovedi spomenul aj arcibiskupa
BRATISLAVA. Najzáhadnejšie zo svedkov vypovedal kňaz Rudolf Vaško. V tom čase bol na fare vo vedľajšej obci Veľké Kostoľany. Vypovedal, že Polák mu päť dní pred smrťou povedal, že vie, že zomrie. Hovoril mu, že má informácie o kandidátoch na biskupov, ktorí majú byť na Slovensku vymenovaní a že „pokiaľ nebudú poriadni biskupi, tak radšej nech miesta zostanú neobsadené“. Vyplýva to z vyšetrovacieho spisu, ktorý je v archíve ÚPN.
O rok neskôr, v roku 1988, sa stal biskupom Ján Sokol. Vaško tiež povedal, že ho Polák zaviazal mlčanlivosťou na 25 rokov. Po vražde mal viackrát na aute povolené skrutky alebo mal auto priviazané reťazou o strom a sledovali ho.
Vaška spomína vo svojej výpovedi z roku 1991 aj poručík Pavol Ruman. Mal mu povedať, že bol Polákovým spovedníkom a že Polák mal homosexuálne sklony. To sa uvádzalo aj ako jedna z možných verzií pri vražde - že sa mu za to chcel niekto pomstiť. Ruman vypovedal, že od Vaška sa dozvedel o tom, že „ešte počas Polákových štúdií na bohosloveckej fakulte mal na tejto fakulte pôsobiť ako prefekt terajší arcibiskup Ján Sokol“. Ten „podľa vyjadrenia Vaška mal mať tiež homosexuálne sklony, Polák sa mal vyjadriť, že i jeho samého vtedajší prefekt Sokol po tejto stránke zneužíval a že takto zneužíval aj ďalších študentov“.
Exminister Jozef Chren to, že by bol Polák homosexuál, odmieta. „Ja som ho tak dobre poznal, že homosexuálne styky neprichádzali do úvahy. Nebol ani žiadny sukničkár.“ Chren hovorí, že pre eštebákov bolo typické našiť kňazom rôzne morálne delikty, aby ich to diskriminovalo.
„Boli by sme radi, keby sa tento prípad podarilo vyšetriť,“ povedal hovorca Arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. O tom, kto a prečo mohol Poláka chcieť zabiť, „nemáme vedomosti“.
Vaško dnes žije v Zlatých Moravciach u svojej bývalej gazdinej. Rozhovor s ním nedovolila. Povedala, že je už taký chorý, že nekomunikuje.
Autor: text, video: Monika Tódová
