Niektorí politici, ale aj médiá radi hovoria, že veľká väčšina analytikov je za zavedenie eura v budúcom roku. Nie je to tak. Nedávny prieskum Klubu ekonomických analytikov poopravuje túto tézu. V roku, keď Slovensko vstupovalo do ERM2, takzvanej čakárne na euro, len polovica analytikov z dvadsiatich piatich si myslela, že rok 2009 je optimálnym dátumom vstupu. Aj v súčasnosti si to myslia len dve tretiny. Nárast tohto čísla spôsobili hlavne doteraz uskutočnené prípravy, nová vláda a nastavené očakávania, a nie vo všeobecnosti zmenený pohľad na euro. Až posunom na ďalšie desaťročie sa črtá naozaj veľká väčšina za.

Podobne treba poopraviť výroky o jasných pozitívach zavedenia eura. Áno, podľa prieskumu očakávaná výhodnosť eura v roku 2009 mierne prevyšovala nevýhodnosť. Bola však oveľa nižšia, ako naznačujú mnohé výroky v médiách. Posudzovalo sa na škále od nula do sto percent, keď päťdesiat percent predstavuje bod, keď výhody sa presne rovnajú nevýhodám a sto percent, keď existujú len výhody. Prieskum naznačil číslo šesťdesiattri percent, ktoré je objektívne bližšie k päťdesiatim percentám ako sto percentám. Pre zaujímavosť, toto číslo by sa vôbec nezmenilo aj po abstrahovaní od odpovedí analytikov komerčných bánk. V tomto čísle je hlavný odkaz prieskumu. Relatívne nízke číslo výhodnosti naznačuje, že podľa ekonómov euro v roku 2009 zďaleka nepredstavuje čierno-bielu situáciu a odhad celkového dosahu má v sebe značnú dávku neistoty. A to sa málokedy spomína.

Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov