BRATISLAVA. Aj vlani platilo, že ľudia si vo väčších mestách hľadajú prácu najmä pomocou internetu, menej reagujú na inzerciu v novinách. Na vidieku a v menších regiónoch sa ľudia spoliehajú na informácie a odporúčanie rodiny alebo známych. Využívanie internetu pri hľadaní si práce stúpa aj so vzdelaním.
Najviac pracovných ponúk bolo vlani v Bratislavskom kraji. Z údajov internetového portálu profesia.sk vyplýva, že až takmer 60 percent. Naopak, Prešovský kraj sa na celkovom počte ponúk nepodieľal ani 5 percentami. „Z celkového počtu 130-tisíc voľných pracovných pozícií majú ostatné kraje zvyšok rozdelený pomerne rovnomerne,“ povedala Lucia Burianová, marketingová manažérka profesia.sk.
V Bratislavskom kraji firmy na internete hľadajú najmä ľudí na manažérske pozície, IT odborníkov, účtovníkov, finančných analytikov. Personálne agentúry okrem týchto pozícií zaznamenali v Bratislave a okolí záujem aj o pracovníkov do stavebníctva.
Prácu si hľadajú aj počas školy
V Trnavskom a Žilinskom kraji rástol minulý rok najmä dopyt po pracovníkoch pre priemyselné odvetia. „Je to vďaka automobilovému priemyslu. Košický kraj naopak výrazne zvýšil svoj dopyt po IT špecialistoch,“ povedal Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálnej agentúry Trenkwalder.
Vzdelanostná štruktúra záujemcov o prácu na internete sa výraznejšie nemení. Rastie počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa a študentov stredných a vysokých škôl. „Je to spôsobené najmä tým, že firmy hľadajú potenciálnych zamestnancov už počas vysokej a strednej školy a aj študenti nachádzajú prácu už po ukončení bakalárskeho štúdia,“ povedala Burianová. Vplyv na to má podľa nej lepšia informovanosť študentov a ľahší prístup k internetu na školách. Zo skúseností personalistov tiež vyplýva, že firmy sa nespoliehajú len na internet, ale napríklad chýbajúcich programátorov si aktívne hľadajú aj samy v terénne, nielen na vysokých, ale už priamo na stredných školách.
Zahraničie už tak neláka
V porovnaní s minulými rokmi klesá podľa personálnych agentúr aj záujem o prácu v zahraničí. Podľa riaditeľa AuJob Petra Ulbrika je to z viacerých dôvodov. „Koruna sa posilnila. Pri návrate domov dostanú ľudia v niektorých prípadoch aj o štvrtinu až tretinu menej ako pred pár rokmi,“ povedal.
Na nižší záujem o prácu v zahraničí mal vplyv aj príchod viacerých nadnárodných spoločností po našom vstupe do Európskej únie. „Na Slovensku tým vznikla aj väčšia možnosť výberu zamestnávateľa,“ povedal Ulbrik.
Sirota si myslí, že nevýrazný rast záujmu o zahraničie bude pokračovať aj v najbližších rokoch. „Pod tento trend sa bude podpisovať zrejme aj rýchlejší rast reálnych miezd na Slovensku ako v okolitých krajinách,“ povedal Sirota. Otázne však podľa neho ostáva, čo prinesie otvorenie pracovných trhov niektorých ďalších krajín únie, ako napríklad Nemecko.
Benefity sú výhodné pre obe strany
Požiadavky na plat závisia podľa Luboša Sirotu, riaditeľa personálnej agentúry Trenkwalder, nielen od pozície, ale aj od regiónov, v ktorých je daná pozícia vyhľadávaná. „Špecialistu dnes už pod 25-tisíc korún nezoženiete. Pri manažérskych pozíciách zase nie je výnimkou ročný príjem aj na úrovni niekoľko miliónov korún.“
Pri hľadaní práce zohrával aj vlani najvýraznejšiu úlohu ponúkaný plat a náplň práce. „Tie jasne definujú každú pozíciu. Nefinančné benefity zohrávajú sekundárnu úlohu,“ povedal Adrian Brázdil, marketingový manažér firmy LMC, ktorá na Slovensku prevádzkuje praca.sk a topjobs.sk. V určitých pozíciách sú nefinančné benefity považované za samozrejmosť. „Napríklad pri obchodníckych miestach je to auto a služobný mobil,“ povedal Brázdil. Medzi zamestnancami sú čoraz obľúbenejšie aj rôzne školenia.
Nefinančné benefity sú podľa riaditeľa AuJob Petra Ulbrika výhodné aj pre firmy, aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnanec prevolá z pracovného mobilu 20-tisíc korún ročne, zamestnávateľa to stojí menej, akoby mu mal dať tieto peniaze k platu.
(vf)
