BRATISLAVA. Ak by sa naplnili nedávne vyjadrenia premiéra Roberta Fica o kurze koruny, a zároveň by Európska únia dodržala doterajšie praktiky pri prijímaní štátov do eurozóny, ľudia na Slovensku môžu očakávať ďalšie výrazné zdraženie. Namiesto predpokladaného trojpercentného rastu by ceny v priemere stúpli až o päť percent. „Ak by konverzný kurz bol na úrovni oficiálneho, tak inflácia by v polovici roka bola vystavená jednorazovému šoku,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Premiér nedávno povedal, že neočakáva zmenu takzvaného oficiálneho kurzu koruny a eura, teda centrálnej parity. Doterajšia prax v únii je pritom taká, že krajiny vstupovali do eurozóny len s centrálnou paritou. To znamená, že národnú menu vymieňali za euro podľa oficiálneho kurzu.
Dovoz by bol drahší
Náš oficiálny kurz je v súčasnosti 35,44 koruny za euro. Vstup do eurozóny pri tejto úrovni by mohol spôsobiť výraznejšie zdraženie tovarov z dovozu. Priplatili by sme si za benzín, naftu, elektroniku, ale aj potraviny, najmä ovocie, zeleninu, ryby, konzervy či olej.
„Zdraželo by takmer všetko, čo sa dováža zo zahraničia,“ povedal predseda predstavenstva COOP Jednota Bratislava Adrián Ďurček.
Obchodníci totiž pri dovoze vychádzajú z trhového kurzu koruny. Na trhu sa v posledných šiestich mesiacoch euro predávalo v priemere o dve koruny, teda asi o šesť percent lacnejšie, ako je oficiálny kurz. Prípadné jednorazové zdraženie našej meny by podľa prezidenta Združenia obchodu a cestovného ruchu Pavla Konštiaka mohlo ceny dovozu zvýšiť aj o šesť percent. „Ak sa pri tej istej cene dovážaných tovarov zmení kurz, tak ceny idú približne o to isté percento hore,“ povedal Konštiak.
Zdraženie by mohla tlmiť konkurencia. Niektorému obchodnému reťazcu sa napríklad podarí nakúpiť v zahraničí tovary lacnejšie, hoci aj pri horšom kurze, a ceny sa o celých šesť percent nezvýšia. Konkurencia sa tomu bude snažiť prispôsobiť. „Jediný nástroj na znižovanie ceny je konkurencia a práve túto konkurenciu chce vláda zrušiť zákonom o neprimeraných podmienkach v obchode,“ povedal Konštiak.
Pohonné látky by podľa Tomáša Novotného z portálu natankuj.sk pri kurze 35,44 koruny za euro zdraželi oproti súčasnosti asi o 1,20 koruny za liter.
Premiér svoje vyjadrenie o korune zdôvodniť odmieta. Komentovať jeho slová nechce ani Národná banka. Jej guvernér Ivan Šramko však v stredu povedal, že konečný kurz, za ktorý sa budú meniť koruny za eurá, by mal odrážať silu ekonomiky. Analytici si myslia, že je to okolo 32,5 koruny za euro. V takom prípade by ceny rástli len o niečo rýchlejšie oproti tomu, keby sme euro nezaviedli. Vyšší rast cien po vstupe do eurozóny je dočasný a môže trvať rok nanajvýš dva.
Za odchýlkou sú problémy
Koruna by pri vstupe do eurozóny nemala byť príliš silná ani slabá. Prípadná odchýlka na jednu či druhú stranu by ekonomike a ľuďom narobila problémy. Ak by sme išli do eurozóny so silnou korunou, tešili by sme sa zo zlacnenia dovážaných tovarov a z toho, že na výplatných páskach máme vyššie sumy.
Napríklad pri kurze 32 korún za euro by 20-tisícový plat vyšiel na 625 eur, no pri kurze 35 korún by to bolo iba 570 eur. Ceny by sa prepočítali rovnakým kurzom, pri nákupoch na Slovensku by sme vyšší plat v eurách nepocítili, ale napríklad na zahraničnej dovolenke áno. Ak by však bol kurz príliš silný, vývozcovia by sa mohli dostať do problémov, čo by neskôr mohlo spomaliť rast ekonomiky aj platov.
Problémom príliš slabého kurzu je citeľné jednorazové zvýšenie cien tovarov zo zahraničia.
