o asi by som nedokázal prikázať svojim deťom, aby tam so mnou stáli na mraze. Chlap s násilným hollywoodskym úsmevom a dieťa, ktorému tečú soplíky a trasie sa od zimy, zrejme so strachom povedať otcovi, že mu je zima, mi pripomína fanatizmus. Ak by bol nablízku stánok s občerstvením, asi by som kúpil teplý čaj s citrónom pre to dievčatko. Ale nebol.
Jeden okoloidúci dostal lepší nápad. Pristavil sa k nim a prejavil záujem o časopisy. Svedok Jehovov mu podával jeden za druhým. Postupne mal „nový svedok“ všetky brožúrky v rukách. Z ničoho nič sa otočil a hodil ich do blízkeho koša. Ten pravý svedok ostal stáť ako obarený. Zrejme ani nevedel, čo má v tej chvíli robiť. „Nový svedok“ podišiel k dievčatku a hovorí: Už môžete ísť domov.
Autor: Ján Račko