čší frajer, a tak vo vzrušených diskusiách nasledujúcich po medializácii zmiznutia osobných údajov 25 miliónov občanov Veľkej Británie, aby „dokázal“, že nejde o nič vážne, v novinách zverejnil údaje o svojom bankovom účte. A vyjadril presvedčenie, že jediné, čo môže niekto s nimi urobiť, je vložiť mu na účet nejaké peniaze.
Krátko na to verejne priznal, že sa mýlil - zistil, že účet bol zaťažený príkazom na inkaso 500 libier v prospech charitatívnej organizácie a banka (údajne pre platnú legislatívu) nedokáže zistiť, kto to urobil a nemôže ani garantovať, že sa to nezopakuje. Poučený touto malou lekciou zmenil názor a od vyhlásení, že prípad straty diskov s osobnými údajmi je len „veľa kriku pre nič“, pritvrdil na opačnú stranu: „... musíme ísť po idiotoch, ktorí disky stratili, a pichať ich do očí kokteilovými paličkami, kým nebudú prosiť o zmilovanie“.
Čo s údajmi
Základný problém Clarksona a podobných „frajerov“ je v značne obmedzenej predstave o možných hrozbách spojených s osobnými údajmi. Kľúčom je, ako položíme otázku.
Ak sa sústredíme na to, čo sa o nás možno z nejakej hŕbky osobných údajov dozvedieť, odpoveď bude obvykle „nič zvláštne“. Otázku, ako možno zneužiť tieto údaje, si ľudia buď nekladú, alebo im chýba predstavivosť. Na neoprávnený zisk a spôsobenie škody však niekedy stačí poznať základné údaje týkajúce sa „obete“. Šéf Barclays Bank napríklad nedávno prišiel o 10–tisíc libier, keď páchateľ so znalosťou jeho osobných údajov dokázal presvedčiť pracovníka bankového call centra, aby mu vystavil a poslal náhradnú bankovú kartu, ktorú potom použil na výber hotovosti.
Čím viac toho o niekom viem, tým lepšie poznám jeho slabiny a prednosti a môžem ich využiť. Napríklad ovplyvnením správania danej osoby (trebárs pripomenutím vhodnej témy, ktorá jej privodí smútok) v správnu chvíľu je možné ovplyvniť, ako bude osoba vnímaná cieľovou skupinou. Znalosť rôznych osobných údajov osoby X dáva šancu presvedčiť iné osoby o blízkom vzťahu s ňou a poškodiť jej obraz.
Poznanie záľub, predsudkov, obľúbeného športu, speváka, blogera a podobne, alebo hoci zdravotných či rodinných problémov danej osoby zručnému manipulátorovi našepká, ako pri kontakte s touto osobou „zahrať na správnu strunu“ a získať si jej dôveru (ktorá sa potom dá zneužiť).
Iniciatívny hlupák
Navyše, niekedy ani nemusí byť prítomný úmysel niečo získať či niekoho poškodiť – zvlášť voči deťom možno napáchať škody aj hlúpym zaobchádzaním s na pohľad nevinnými informáciami.
Pred pár rokmi moja dcéra končila základnú školu a bolo potrebné rozhodnúť sa, kde bude pokračovať. Prebrali sme to a výsledkom bola dohoda, že sa prihlási na známe gymnázium. Preto ma šokovalo, že v posledný deň na podávanie prihlášok som od nej dostal SMS, že sa rozhodla podať prihlášku inde.
Dôvod na takú nečakanú zmenu som sa dozvedel až dodatočne – dcéra je komunikatívny typ a tak jej okolie sa veľmi rýchlo dozvedelo, na akú školu chce ísť. Túto vskutku nevinnú informáciu využila jedna z jej učiteliek a začala dcéru deptať tým, že jej nielen osobne, ale aj verejne pred celou triedou opakovane tvrdila, že na školu nemá a že sa na ňu nedostane. Veľká časť spolužiakov sa po takomto „príklade“ pedagóga ochotne pridala a tak dcéra bola dlhý čas vystavená nátlaku, až zmenila rozhodnutie.
Aj napohľad nevinný a vcelku bezvýznamný osobný údaj (identifikácia školy) v rukách nezodpovedného človeka má potenciál negatívne ovplyvniť niečí život. (Nakoniec to dopadlo dobre, dcéru som presvedčil, na školu sa dostala a nikdy to neľutovala.)
Ľudia sa nie vždy správajú slušne, racionálne, či zodpovedne. Ľahkovážny postoj k ochrane osobných údajov nemusí mať za následok len to, že sa osobné údaje sa dostanú do rúk tých, ktorí ich vedia chladnokrvne zneužiť– ale aj zvýšené riziko, že budú v rukách hlúpych, nezodpovedných či chorých ľudí použité ako nástroje, ktorými dokážu riadne znepríjemniť či inak negatívne ovplyvniť život niekoho druhého.
Autor: Jozef Vyskoč
