Ľudí od umenia portrétoval Igor Grossmann viac ako štyridsať rokov a nazbieralo sa ich vyše päťsto. Naozaj slušné číslo. Časť z nich priniesla výstava pod názvom Osobnosti slovenskej kultúry včera a dnes.

Možno by bolo zaujímavé vedieť aj to, ktoré z osobností sa do výberu nedostali. V každom prípade, dve výstavné miestnosti zaplnilo 170 exkluzívnych portrétov hercov, hudobníkov, spevákov, hudobných skladateľov, spisovateľov či výtvarníkov.

Zvláštne, že v ich zajatí človeka neprepadá nostalgia, hoci mnohé z tvárí sú svedectvom prchajúceho času a doby, ktorá je nenávratne preč. Pôsobia sviežo a prirodzene. Nemusí ich nič spájať, veď človek, ktorý tvár má a dá sa fotografovi zvečniť, je individualitou.

Len tak námatkovo: Milan Rúfus hľadí do diaľky, Egon Bondy všeobjímajúco roztvára náruč, Krista Bendová stojí realite zoči-voči. Bystrík Režucha diriguje, Ilja Zeljenka uvažuje, mladučké sestry Vašáryové zaujali pózy hodné krásnych herečiek, Oldo Hlaváček sa s úsmevom vezie, Ferdinand Milučký kraľuje svojim projektom, Mária Medvecká zase veľkému plátnu. Atakďalej.

Každý z portrétov zaujme predovšetkým tým, že je. Potom, že zachytávajú svojský život. Navyše, že pritom ide o ľudí z rozmanitého sveta umenia. A napokon, že sú tu jedinečné momenty stretnutí s osobnosťami, vďaka ktorým vzišla osobnosť Igora Grossmanna. Je zábavné prechádzať sa od portrétu k potrétu a skúšať sa, či dotyčného na fotke spoznáte bez toho, aby ste si pozreli uvedené meno na popiske.

Napriek tomu je trochu čudné, že tie popisky s menami sú umiestnené v skupinkách. Nájdete ich približne pod každým piatym portrétom.