BRATISLAVA. Tretina obyvateľov Slovenska aspoň občas lyžuje. Viackrát ročne však lyžuje len každý trinásty. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 1114 respondentov v novembri uskutočnila agentúra MVK.
Typický slovenský lyžiar je podľa prieskumu muž od 18 do 40 rokov, študent alebo už vysokoškolsky vzdelaný a nadpriemerne zarábajúci špecialista či podnikateľ z veľkého mesta a volič SDKÚ. Viac ako 40 percent lyžiarov je iba v Bratislavskom a Žilinskom kraji.
Agentúra sa v ankete pýtala aj na spokojnosť s kvalitou služieb v našich strediskách. Až dve tretiny opýtaných ju nevedeli ohodnotiť. Ostatní ich najčastejšie známkovali trojkou.
Chudobní príbuzní
Ľudovít Jambrich z lyžiarskeho serveru ski.sk si myslí, že pri porovnávaní našich stredísk so zahraničnými zaostávame najmä v rozmanitosti zjazdoviek a v službách. „Zatiaľ čo u nás strediská v minulosti stagnovali, v Alpách sa rozvíjal lyžiarsky priemysel. Výhodou je aj väčšia rozloha tamojších hôr a vyššia nadmorská výška.“
Rozmanitosť, dĺžka a dokonalá úprava zjazdoviek láka do Álp alebo Dolomitov aj našich turistov. Aj keď sa v poslednom čase v domácich strediskách výrazne zvýšili prepravné kapacity i možnosti zasnežovania umelým snehom, strediská sa nafúknuť nedajú.
Lyžiarom v cudzine ponúkajú kvalitnejšie služby. „Priamo na svahoch sú reštaurácie aj vývarovne, ktoré dokážu obslúžiť obrovské množstvo turistov. Nechýbajú výborne vybavené požičovne a úschovne. Dostatok je aj ubytovacích kapacít od luxusných hotelov až po izby na sedliackych dvoroch. Cenovo sa výrazne líšia, aby mohla prísť čo najširšia klientela,“ opisuje skúsenosti z rakúskych Álp športový redaktor SME Prokop Slováček.
Večerná nuda
„Naše strediská neposkytujú takmer žiadne služby po lyžovaní. To sa väčšinou po štvrtej skončí a lyžiari nemajú čo robiť,“ myslí si Roman Millan, ktorý fotografuje lyžiarske strediská. Výnimkou sú podľa neho Donovaly, kde je v blízkosti zjazdoviek plaváreň, bowling, relaxačné centrum alebo diskotéky. „Naše strediská by mohli vo väčšej miere využívať blízkosť termálnych prameňov, hradov a zámkov.“
Millan si myslí, že našim strediskám chýba aj väčšia snaha spolupracovať s okolitými obcami. „Keď má niekto v Tatrách vlek, myslí si, že ho uživí a nemusí sa zaujímať, čo sa deje v okolí.“ Podľa Slováčka je v Rakúsku bežné, že dediny, turistické organizácie a strediská spoločne vymýšľajú, ako prilákať turistov.“
Z prieskumu o lyžovaní
Ako často chodievate lyžovať?
viackrát ročne 7,6 %
aspoň raz ročne 7,6 %
len príležitostne 20,1 %
vôbec nelyžujem 64,7 %
Ako hodnotíte kvalitu služieb v našich strediskách ( ako v škole)
na jednotku 1,2 %
na dvojku 11,4 %
na trojku 17,5 %
na štvorku 2,8 %
na päťku 0,8 %
neviem ohodnotiť 66,3 %
Zdroj: MVK, 1114 respondentov
