Ten pocit mám, ale iní ľudia ho nemajú (smiech). Predovšetkým politici, ktorí by mali mať záujem o údaje tohto typu. Keď pre nich nie sú čísla priaznivé, ich záujem prudko klesá a mení sa až na odmietanie.
Skúšali ste politikom v tomto smere radiť?
Musíme s nimi v tejto brandži komunikovať, často sú zákazníkmi politické strany. Ale politici zväčša žijú v predstavách, že tomu aj bez prieskumov rozumejú dostatočne dobre.
Máte rokmi aj lepšiu schopnosť predvídať udalosti?
Pokiaľ máte na mysli politické, ak by som povedal, že áno, bol by som asi neskromný. Ale množstvo dát z emprirických prieskumov, ktoré mi prejde cez ruky, spôsobuje, že niektoré veci vidím možno skôr ako iní. V politike je niekoľko dôležitých vecí. Okrem politických programov je nemenej dôležitá aj schopnosť strán predať svoj program, presvedčiť o ňom voličov. To má v podstate marketingovú podobu. A zisťovanie toho, aký postoj majú voliči k politickým stranám, k ich programom, politikom, osobnostiam - to práve umožňujú prieskumy. Nijaká strana by nemohla dlhodobo existovať bez programu príťažlivého pre určitú, nie malú skupinu ľudí, ale nemohla by existovať ani bez marketingu. U nás sme svedkami aj extrémov. Sú strany, ktorých program je problematický alebo minimálne nekomplexný. Sú však aj také, ktoré veľmi dobre postavené programy, no nevedia komunikovať. Nevedia sa presadiť. A v podstate je jedno, či je strana programovo, alebo marketingovo chudobná. Najmä v médiách sa väčší dôraz kladie na programové veci. Tá druhá stránka sa niekedy spochybňuje, ako keby to bolo niečo podradné, často sa to označuje ako populistické. Ale je to omyl. Bez toho, aby strana dokázala svoj program pretlmočiť voličom, nemôže byť úspešná.
Ľudia u nás asi často posudzujú politika nie podľa toho, za čo sa zasadzuje, ale ako vystupuje.
Súhlasím. Programové dokumenty sa veľmi nečítajú. Ale program sa dá často zhrnúť do piatich bodov. Pokiaľ politik dokáže aspoň týchto pár bodov ľuďom predniesť tak, aby ich presvedčil, často to stačí. Na Slovensku sme stále v štádiu kryštalizácie politickej scény a určitým vzdelávaním prechádzajú aj voliči. Ako keby sa završoval základný politický cyklus po zmiešanom vládnutí koalícií rôznych politických subjektov. V rokoch 2002 - 2006 sme tu mali pravicovú koalíciu, dnes ju vymenila koalícia, v ktorej dominantnú úlohu hrá skôr stredo-ľavý subjekt. Po tomto volebnom cykle volič možno dokáže rozlíšiť, čo ktoré politické strany ponúkajú - mám na mysli základné smerovanie politiky. Volič si potrebuje na vlastnej koži vyskúšať, aký je rozdiel medzi jedným a druhým typom politiky, jednými a druhými hodnotami. A o to zrejme teraz v politike ide.
Nie je slovenský volič zvláštny? Mnohí tvrdia, že ich politika nezaujíma, lebo je nemorálna, ale napokon sa rozčuľujú nad volebným výsledkom, hoci sami voliť nešli.
Volič si musí uvedomiť, že sa síce môže vzdať práva hlasovať, ale nemôže sa vzdať zodpovednosti. Aj tým, že nehlasoval, sa pričinil o volebný výsledok. A druhý moment je to, čo býva označované ako voľba menšieho zla.
To je na Slovensku veľmi populárna téza. Akoby voľba väčšieho zla, hoci aj nepriamo, neúčasťou na voľbách - bola pre spoločnosť lepšia.
Politika je vždy o tom, že sa volí menšie zlo, je o kompromisoch. Ideálny stav je takmer nedosiahnuteľný.
Zvyknete sa s kamarátmi staviť, ako dopadnú voľby?
Zriedkavo. Skôr sa mi stávalo, že známi, ktorí chceli voliť strany na rozhraní voliteľnosti, si to odkladali na poslednú chvíľu a tesne pred voľbami mi volali, či tú stranu môžu, alebo nemôžu voliť, aby ich hlas neprepadol. A pri posledných parlamentných voľbách som fungoval ako konzultant pre spoločnosť Tipos, ktorá umožňovala stávky na výsledky volieb. Radil som pri stanovovaní kurzov, firma musí kurzy postaviť tak, aby neprerobila. Bol to prvý pokus na Slovensku a bolo to celkom zaujímavé, hoci tipujúcich nebolo veľa.
Aké kuriózne prieskumy si u vás zvyknú objednávať?
Kuriozít veľa nebýva. A keď sa vyskytnú, objavia sa v médiách. Napríklad, keď je výsledok úplne iný, ako boli očakávania, o to majú médiá záujem. Prieskumy verejnej mienky sú zrkadlom toho, ako sa spoločnosť vyvíja. Mnohé veci sa dajú zisťovať len cez prieskumy. A mnohé javy, o ktorých si človek myslí, že sú zamrznuté v nejakej podobe, sa časom vyvíjajú.
Napríklad?
Napríklad pokiaľ ide o postoje k trestu smrti. Niet o čom diskutovať, keďže sme prijali isté záväzky vo vzťahu k vstupu do Európskej únie. Napriek tomu je dobré vedieť, ako sa názory na tento problém vyvíjajú.
A vyvíjajú sa? Teda okrem toho, že sa vyvíjajú u premiéra?
Klesá počet tých, ktorí sú zástancami trestu smrti, hoci stále ich je veľa. Podobných javov je viac. Najmä ak je spoločnosť na nejakom probléme poralizovaná, je dobré vedieť, aké je zastúpenie jednotlivých názorov. Bez prieskumov by v tomto smere boli len pokusy a omyly. Samozrejme, aj s prieskumami sú pokusy a omyly.
Politikov asi viac v prieskumoch zaujíma ich popularita.
Áno, ale tiež tvrdia, že ich to nezaujíma. Tak ako voliči tvrdia, že ich nezaujíma politika a pritom budú sledovať všetky politické diskusie a debatovať o článkoch na internete. Mám občas pocit, že k bontónu u nás patrí tvrdiť, že ma politika nezaujíma.
Prieskumy sú teda zrkadlom vývoja spoločnosti. Spomenuli ste omyly. Do akej miery sa v prieskumoch verejnej mienky dokážete trafiť do toho, ako je to naozaj?
Tu je veľmi veľa mýtov. Predovšetkým sa nerozlišujú názory a konanie. Prieskumy verejnej mienky sú o názoroch, o tom, čo si ľudia myslia, čo povedia, že si myslia. Či na základe toho naozaj aj konajú, to už je zložitejšie. Keď sa niekoho v krčme za stolom opýtate, či sa zúčastní na voľbách a povie, že áno, nevyžaduje to od neho žiadnu aktivitu. Ale povedzme deň predtým sa zúčastní na akcii, popije niečo, a už sa mu nechce vstať a ísť. Alebo je zlé počasie, bolí ho zub. On síce povie, že pôjde voliť, ale nejde. Zato však už prieskum zodpovednosť nenesie. A medzi prieskumom a konkrétnou aktivitou je pomerne dlhý čas. Veľká skupina ľudí sa o tom, koho bude voliť, rozhoduje na poslednú chvíľu. Nie malé percento - rádovo sa to blíži až k dvojcifernému číslu - sa rozhoduje až za plentou.
Tento jav sa často spája s voličmi určitej politickej strany. Volič Smeru je typom nestabilného voliča?
Smer bol typickou stranou, ktorá mala „papučových voličov", takých, ktorí sa dostali do prieskumu, ale nedostali sa do volebnej miestnosti. Posledné voľby ukázali, že ich voličská základňa sa stabilizovala. Iný problém je to, že niekedy istým politickým tlakom dochádza k vytláčaniu určitých politických strán a tým aj ich voličov, do sféry neakceptovateľnosti. Voliči potom majú problém sa priznať, že chcú takúto stranu voliť. V minulosti to platilo o HZDS.
V rokoch 1994 a1998 boli aj preto skreslené predvolebné preferencie. Zmenilo sa to?
Hneď, ako sa skončí mediálna ostrakizácia, tak aj pre prieskum je to terén, že sa dokáže dopracovať k reálnejším výsledkom. Dnes je napríklad zaujímavé, či konflikt médií s Ficom nebude fungovať podobne. Môžeme sa dočkať prekvapenia, že volebný výsledok Smeru môže byť vyšší ako preferencie z prieskumov. Ale to je len jedna z hypotéz.
Veľkosť odchýlky od predvolebných preferencií treba posudzovať vždy aj vzhľadom na konkrétne volebné obdobie?
Aj vzhľadom na konkrétnu situáciu. Napríklad u nás bola naposledy dosť dobrá politická klíma, preto ani posuny neboli extrémne, ako povedzme teraz pri amerických primárkach.
Čím si možno tie odchýlky v USA vysvetliť?
Najproblematickejšie z tohto pohľadu boli prezidentské voľby v roku 2004. Jednoznačným favoritom bol Kukan. Nezvíťazil, ale to nebol problém nepresnosti prieskumov. V prvom kole, keďže bolo jasné, kto postúpi, ako keby sa ľudia mohli zbaviť pocitu voľby menšieho zla a išli hlasovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, bez ohľadu na to, aké má ich kandidát šance. Alebo nešli hlasovať vôbec.
Očakávali, že niekto iný za nich zvolí to „menšie zlo".
Áno. Takéto mechanizmy sú možné a pri amerických primárkach došlo zrejme k niečomu podobnému, aj keď ich systém je samozrejme iný. Sú americkí voliči, ktorí sa registrujú buď za voličov demokratov, alebo republikánov, a potom sú tí, ktorí môžu voľne prechádzať. Jedna z interpertácií bola, že práve voľní voliči sa rozhodli ísť skôr hlasovať k republikánom, kde to bolo tesnejšie, a nie k demokratom, kde výsledok vyzeral jasne a nakoniec sa čísla úplne otočili. Výrazne viac, ako povedzme u Kukana. Často sa ľudia alebo novinári pýtajú, aká je presnosť prieskumov. Hovorí sa o takzvanej štatistickej chybe. Pri bežnom type prieskumov by sa mala pohybovať na rozhraní plus mínus dva-tri percentuálne body z výsledku. Ale táto odchýlka nevzniká na základe chybného postupu. Tým, že správanie sa štyroch miliónov aj stotisíc voličov sa usudzuje len zo vzorky tisíc ľudí, štatistická chyba je daňou za to, že sa pýtame len tisíc ľudí. Lebo prieskum je vlastne pýtanie sa ľudí, čo si myslia. Samozrejme, prieskum môže by ť chybný sám osebe tým, že poruší nejaké metodologické zásady. Ale čo štatistická chyba nezachytáva, je chyba na zdroji. My sa pýtame ľudí na veci, ktoré oni často v tom momente nevedia posúdiť. Rovnakým štatistickým postupom, ako zisťujeme volebné preferencie, by sme mohli zisťovať, aké je percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov stromov na Slovensku. Jedna možnosť je ísť od Brodského až po Novú Sedlicu a počítať smreky, brezy... To je nezmysel. Dá sa to urobiť štatisticky tak, že sa vyberie nejaké teritórium a tam sa stromy spočítajú. Pri takomto prípade by výsledok bol v rozpätí štatistickej chyby. Aj tu by bolo riziko, aj tu sa to dá vybrať zle. Ale strom sa nezamaskuje. Keď je to breza, tak je to breza. Zatiaľ čo keď vám niekto povie, že bude voliť stranu x, v tom momente vôbec nemusí vedieť, že svoje rozhodnutie zmení. Alebo vám povie úmyselne zle. Napriek tomu nič lepšie, ako sú tieto prieskumy, nikto nevymyslel. Našťastie. Lebo keby sa ľuďom nasadili do hláv čipy, to už sme boli v úplne inom rozmere. Slobodná vôľa musí zostať aj s rizikom, že volebný výsledok je niekedy iný než predvolebné prieskumy.
V prvých slobodných voľbách ľudia volili napríklad stranu zelených len preto, že mali pocit, že treba chrániť prírodu.
Podľa názvu. Keď mala strana sympatický názov, to boli hneď jedno-dve percentá. To chce vývoj, občiansko-voličskú maturitu, že človek si niektoré veci odskúša.
V USA už občiansku maturitu zložili...
Dávno.
Azda prvý raz by v prezidentských voľbách mohla uspieť žena alebo kandidát tmavej pleti. Môžeme sa zahrať na jasnovidcov a skúsiť predpovedať, kto sa ocitne v záverečnom zápolení?
Nie som znalec amerických pomerov. Ale každá spoločnosť sa vyvíja a mnohé veci, ktoré boli pred pár rokmi nepredstaviteľné, sa stávajú takmer normou. Ani jedno ani druhé nie je vylúčené.
Takže aj u nás by mohla mať šancu žena-prezidentka?
Nedá sa to vylúčiť. Kandidátka žena má ťažšiu pozíciu, ale nie je to v polohe, že je nezvoliteľná. Ak však nezvíťazí žena, neznamená to vždy, že je to preto, že je žena. Nemusela to byť vhodná kandidátka. Po druhé, pri takýchto veľkých voľbách treba robiť kampaň. A to veľmi zavčasu. Nie v tej bilbordovej podobe. Pre nás je relatívne stále najbližšia Česká republika a tam dochádza k zaujímavému javu. Kandidát, ktorý nastúpil len nedávno, myslím pána Švejnara, robí veľmi inteligentnú a intenzívnu kampaň a dostal sa na úroveň Václava Klausa.
Premiér Fico osobne aj jeho strana majú vysokú popularitu, pritom strane, keď sa dostane do vlády, väčšinou klesnú preferencie. Čím si to možno vysvetliť?
Prvé vysvetlenia boli také, že robí populistickú politiku. Možno. Ale na druhej strane, z tých tvrdých reforiem nič podstatné nezmenil.
Nie je to v tom, ako to podáva verejnosti?
Ficov úspech je podľa mňa daný neschopnosťou opozície. Došlo k zaujímavému, málo pravdepodobnému javu, on má ešte lepšie preferencie po voľbách ako pred nimi. Súvisí to aj so stabilizáciou jeho voličskej základne. Jeho sympatizanti veľmi neverili, či myslí vážne, čo hovorí. A práve tých váhajúcich presvedčil po voľbách. Z prieskumov pred voľbami vyplynulo, že ľudia v zásade nie sú proti reformám. To, čo chceli, bolo len pribrzdenie najtvrdších prvkov. Fico niekedy opticky, niekedy reálne zmiernil tie prvky, ale v zásade reformy nezmenil. To je ukážka toho, že vedieť, aké sú názory verejnosti, je dôležité. Pokiaľ by bol Fico pristúpil k dramatickým antireformám, mal by v rovnakých problémoch ako všetky vlády, ktoré začnú robiť nepopulárnu politiku. Opozícia si neuvedomuje, že na to, aby súčasný stav zmenila, bude musieť nie udržať si voličov, ale získať ďalších. A pre to robí strašne málo.
Tým, že Fico odrovná opozíciu a ona sa odrovnáva aj sama, si pripravuje pôdu pre ďalšie víťazstvo?
Je to možné, ale do volieb predsa len ešte nejaký čas zostáva. Smer zďaleka nie je vyprofilovaným politickým subjektom. Momentálne sa opozícia snaží napodobňovať Ficove kroky z obdobia, keď bol on v opozícii, ale to nefunguje. Opozícia je rozdrobená, čo je jej veľkým hendikepom. Veľká strana má náskok už len tým, že je veľká. Každá z opozičných strán má svoje vnútorné problémy, ktoré nie sú tým, čo by voličov priťahovalo, skôr naopak. A ich riešenie je pomalé a nedôsledné.
Možno boli príliš dlho pri moci a odvykli si byť opozíciou.
Áno. To súvisí s tým, čo sme hovorili o volebných cykloch a skúsenostiach. Žiaľ, aj slovenskí politici si musia vyskúšať, že byť trpezlivý, je síce dobrá vec, ale to nestačí. Nestačí čakať, že situácia sa sama od seba zmení. Fico nedávno povedal, že médiá sú silnejším protivníkom Smeru ako opozícia. A to je pravda.
Či vôbec ešte opozícia stojí o moc?
To áno. Politik, ktorý nestojí o moc, musí z politiky odísť. Otázka skôr je, či chce byť v tej vrcholnej politike, v tej úplnej špičke. A to je zasa na Slovensku veľa politikov, ktorí potom vôbec netúžia. Sú radi, že sa vezú.
Mala by opozícia postaviť nové lídra?
To je úplne triviálna vec, ak prieskumy ukážu, že líder XY je krajne nepopulárny.
Treba vytiahnuť úplne neznámeho človeka?
Lepší je neznámy človek, ako tam niekoho držať.
Nie je to v tomto okamihu riskantné?
Nie je to riskantné. Zoberte si zasa Čechov. Sociálni demokrati vytiahli celkom neatraktívneho a ničím neupútavajúceho Parobuka a dnes majú pred ODS náskok niekoľko percent. Predstava, že niektorí politici sú nenahraditeľní, platí pre strany jedného muža. Pre normálne demokratické strany to platiť nemôže.
Za Mečiara médiám vyčítali, že kolaborujú s opozíciou. Sú teraz podľa vás objektívne?
To si netrúfnem povedať. Nie je tu ani jedno provládne médium. Ostatné sú kritické voči vláde, čo je v poriadku.
Dá sa teraz odhadnúť, ako dopadnú ďalšie voľby na Slovensku?
Podľa vývoja od volieb sa mi zdá, že Smer bude mať ľahkú situáciu. Fico sa chce zrejme posilniť predovšetkým cez rybníky HZDS a SNS. Jediná reálna alternatíva, ktorá mu ešte hrozí, je koalícia SDKÚ-SNS-KDH. Teoreticky by mohla vzniknúť, ale nie je veľmi pravdepodobná. A Fico zníži jej riziko, ak preferenčne oslabí SNS.
Tým sa dajú vysvetliť aj jeho vyjadrenia o Slovákoch v časoch Veľkej Moravy?
Aj.
Možno povedať, že Fico si už robí kampaň, zatiaľ čo opozícia nie?
Ešte ani nezbadala, prečo je v tej zlej pozícii oproti Smeru. A zatvára oči pred dôvodmi.
