prichádzať - párty sa začína!Avokádo alebo hruškovec americký, člen spolku vavrínovitých, kam radíme aj bobkový list alebo škoricu, je ovocie z centrálnej Ameriky. Pestovalo a konzumovalo sa tam dávno predtým, než prišli európski dobyvatelia. Tí si všimli jeho obrovský potenciál vo výžive domorodcov, kde avokádo stále patrí medzi základné potraviny, a rýchlo si ho obľúbili. Od 18. storočia sa pestuje aj mimo svojej domoviny.
Ako vyzerá
Avokádo ma rado subtropické až tropické podnebie. Hojne sa pestuje od Peru až po Mexiko, dnes už aj v Izraeli, Brazílii, USA či Indonézii. Preferuje stanovištia ďalej od mora, púšť je však už nevhodná. Poznáme mnohé kultivary rôzne znášajúce teploty, mráz však zle pôsobí na všetky. Stromy nemajú rady ani vietor, ktorý ľahko poláme ich krehké konáre. Strom avokáda sa dá dopestovať z kôstky, ktorá klíči asi po piatich týždňoch a rodiť začína v piatom až siedmom roku. Dorastá do výšky asi 20 metrov. Existujú aj trpasličie formy, ktoré sa dajú pestovať v prenosných nádobách. Strom sa nezriedka dožije až sto rokov. Keď avokádový strom kvitne, je obsypaný miliónmi kvetov - samčími aj samičími s veľkosťou 5 - 15 mm v zoskupeniach po 200 - 300 žltozelených kvetov. Plodmi sú bobule rôznych tvarov v závislosti od kultivarov. Formy sú od hruškovitej cez pretiahnutú až po guľovitú. Hmotnosť plodu sa pohybuje od 50 g po 500 g. Boli vypestované už aj bezsemenné avokáda, no na našom trhu sa objavujú len sporadicky. Avokádo máva zelenú až tmavohnedú farbu. Dužina je svetlozelená až žltá smerom ku kôstke, ktorá má guľovitý tvar s priemerom až 4 cm.
Na čo sa využíva
Avokádo obsahuje asi 70 percent vody, ale až 30 percent oleja. Ten sa získava lisovaním a je skvelý na šaláty, pretože nezvyšuje cholesterol. Dužina obsahuje minerálne látky, ako sú draslík, vápnik a železo, celý rad vitamínov B1, B2, E, D, K a provitamín A. Dužina sa používa najmä v surovom stave, tepelnou úpravou horkne. Krátky styk s teplotou však znesie. Má maslovú, neutrálnu príchuť, preto sa používa do sladkých aj slaných šalátov. Robia sa z nej aj výživné a chutné dipy. Ako výživná príchuť sa avokádo používa aj do zálievok šalátov, majonéz, na Novom Zélande aj pri výrobe zmrzliny. Traduje sa jeho afrodiziakálny účinok, využitie našlo aj v kozmetickom priemysle.
Indiáni pálili z plodov avokáda dokonca krémovo-smotanový likér. Holandský názov vajcového likéru
Avokaat je takisto odvodený od tohto ovocia.
Tipy a triky
Šúpanie - avokádo najľahšie ošúpeme tak, že ho rozrežeme pozdĺžne po obvode. Jedným pohybom rukami pootočíme a oddelíme. Polovičku s kôstkou chytíme do ľavej ruky (praváci), v druhej máme väčší nôž, ktorý zasekneme jedným úderom do kôstky. Potočíme nožom zaseknutým v kôstke na jednu stranu a kôstka nám zostane na noži. Potom opatrne prstami oddelíme dužinu od šupky. Niekedy to nie je také jednoduché, záleží na tom, aký druh avokáda máme a aký zrelý je plod. Ak je dužina mäkká, môžeme ju vykrajovať čajovou lyžičkou.
Zrelosť - zrelé avokádo je na jemný stisk poddajné, mäkké. Avokádo tvrdé ako kameň sa hneď nebude dať jesť. Budeme musieť počkať asi týždeň, kým pri izbovej teplote dozreje.
Uskladnenie - v chladničke vydrží až 14 dní pri teplote okolo 6 °C. Po ošúpaní avokádo na vzduchu oxiduje a hnedne, preto ho treba potrieť šťavou z citrusov.
