Španielsku hymnu dlho hrávali ako melódiu bez textu, takže atléti ju nemohli na medzinárodných športových podujatiach, akými sú napríklad olympijské hry, spievať. Nakoniec však text hymny vznikol. Vybrali ho spomedzi sedemtisíc textov v súťaži vyhlásenej Španielskym olympijským výborom. Mnohí politici a občania nesúhlasia s textom hymny, pretože pripomína aj pravičiarsku minulosť Španielska. Začína sa zvolaním "Viva Espaňa!", ktoré sa používalo ako pokrik v diktátorskom štáte.
Japonská hymna má názov Kimi ga yo a okrem športových podujatí máme veľa iných príležitostí spievať ju. Jednou z nich je slávnosť ukončenia školskej dochádzky. V ten deň vztýčia v školách štátnu vlajku a všetci spolu spievajú národnú hymnu. Pri tomto akte sa však nezriedka stáva, že len čo sa žiaci postavia a začnú spievať, niektorí učitelia zostanú sedieť a spievať odmietajú. Neschvaľujú totiž Kimi ga yo ako národnú hymnu. Vo väčšine vojnových krajín zohrávali národná vlajka a hymna významnú úlohu v podnecovaní ľudí do boja v duchu silného nacionalizmu. Japonsko bolo zvlášť hlboko totalitárne. Títo učitelia teda vyjadrujú svoj odmietavý postoj k vlajke a Kimi ga yo.
Názov Kimi ga yo znamená (podľa prekladu, ktorý publikujú zahraničné médiá) "Nech vládne panovník". A preklad textu znie: "Nech vládne panovník, tisíc, ach áno, osemtisíc liet, až zrnká piesku premenia sa v mohutné skaly porastené machom!"
Kimi ga yo vychádza zo starej japonskej básne Waka napísanej asi pred tisíc rokmi a ako pieseň sa začala používať v období Meidži (1868 - 1912). Kontroverznou je otázka, kto sa myslí v týchto veršoch pod slovom panovník. V japonskom jazyku má Kimi ga yo množstvo možností interpretácie, pretože ide o tisíc rokov starú báseň. Môže to byť báseň pre milenca, možno pre majstra, pre ktorého pracujete, možno pre priateľov a tak ďalej. Ktovie? Ale berúc do úvahy historické okolnosti, keď sa pieseň začala používať v krajine, a akým spôsobom, väčšina ľudí by povedala, že je to pieseň oslavujúca japonského cisára. Počas vojny bol cisár uctievaný ako žijúci Boh.
Odmietavo sa ku Kimi ga yo stavajú ľudia, ktorým nie je po chuti systém - japonské cisárstvo. Na opačnej strane sú ultranacionalisti, tradicionalisti a ľudia, ktorí zastávajú názor, že Kimi ga yo jednoducho je v súlade s japonským vnímaním krásy a títo ľudia sa už nezaoberajú obdobím vojny. Do tejto skupiny patria mnohí. Hovoria, že učitelia by do oblasti vzdelávania nemali vnášať svoju vlastnú ideológiu, zvlášť nie v deň, keď študenti oslavujú. Navyše sa nazdávajú, že v poslednom čase sa vytráca v mládeži vlastenectvo, preto je spievanie hymny v školách dobré. Vlastenectvo a nacionalizmus predsa nie je to isté.
Učitelia vyhlasujú, zvlášť odkedy sa Kimi ga yo stala v roku 1999 oficiálnou hymnou Japonska (dovtedy nebola japonským parlamentom uznaná), že vláda tlačí na školy po celom Japonsku, aby spievali hymnu. Hovoria, že ak to má byť nasilu, porušuje sa tým právo na názor a voľbu.
Moderná cisárska rodina sú pokojní a mierumilovní ľudia, ktorí sa vyhýbajú kontroverziám. Nikto celkom presne nevie, či sa im Kimi ga yo páči, alebo nie.
