BRATISLAVA. Rozdeľovanie kvót by malo obchodníka s emisnými povolenkami z firmy Menert Miroslava Wöllnera fungovať podľa jasných vypočítateľných pravidiel, ktoré musia byť schválené Európskou komisiou.
Prvé rozdeľovanie v roku 2005, keď sa rozdeľovali povolenky na tri roky, bolo podľa neho nejasné a mohlo sa stať, že prevádzky dostali viac, ako potrebovali. Dnes je podľa neho prepočet oveľa presnejší a ministerstvo malo z čoho vychádzať. „Preto ak ste dostali vtedy nejaké emisie len tak a v roku 2008 vám z nich uberú, budete ako podnikateľ kričať, že ich máte málo,“ povedal.
Analytik INESS Radovana Ďurana pochybuje vôbec o užitočnosti systému povoleniek. Pochybuje o tom, že 20-percentné zníženia emisií CO2 povedie k svojmu cieľu a či to vlastne možno merať.
Praxi vyčíta aj slabú spoluprácu ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Tie by sa totiž mali dopĺňať v tom, ako vnímajú fungovanie firiem.
To, že ministerstvo životného prostredia bolo k podnikom pri rozdeľovaní kvót štedré, vysvetľuje Ďurana tým, že pre mnohé podniky sú povolenky zdroj zisku. „Celé to vypovedá o logike obchodovania s CO2,“ povedal. Ministerstvo životného prostredia by malo byť podľa neho prvé, čo povie 'nechajte rezervu na efektívnejšie technológie'.
Autor: du
