BRATISLAVA. O tom, aké dodatočné náklady budú mať najbližších 5 rokov slovenské firmy preto, lebo vypúšťajú emisie CO2, sa rozhoduje práve teraz. Štát zároveň rozhoduje o tom, do akej miery povolenky, ktoré sa dajú predať na burze, rozdá podnikom a akú časť nechá pre seba, respektíve ako rezervu.
Veľkí znečisťovatelia životného prostredia totiž už štvrtý rok musia mať na vypúšťanie emisií CO2 štátom pridelené kvóty. Aké množstvo týchto povoleniek dostanú jednotlivé firmy, rozhoduje ministerstvo životného prostredia, schváliť si to musia dať orgánom Európskej komisie.
Keďže s povolenkami, ktoré štát rozdáva, sa dá obchodovať, majú pre podniky cenu aj v prípade, že vypustia menej emisií, ako im povolila pridelená kvóta. A naopak, firmy, ktorých reálny biznis núti znečisťovať životné prostredie viac, ako majú pridelenú kvótu, smú si odpustky zasa kúpiť.
Tajný list Bruselu
Podľa cien, za aké si kvóty medzi sebou firmy na burzách predávajú, sa dá zistiť, akú má pre nich cenu, ak im štát dá povoleniek viac alebo menej. A hoci aj v slovenskom prípade tak ide o obchody v desiatkach miliárd korún, konečný návrh rozdelenia kvót ministerstvo životného prostredia tají.
Zverejňovať, koľko ktorá firma povoleniek dostane, je podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Petera Višvádera predčasné, pretože rozdelenie nových kvót musí schváliť Brusel. „Dovtedy nepovažujeme za vhodné zverejňovať akékoľvek čísla,“ povedal. Ak Brusel rozdelenie schváli, nebude na ňom už možné nič meniť.
Známy je tak len predbežný návrh, ktorý dalo ministerstvo životného prostredia na vedomie vláde. Ten vyvolal reakcie viacerých podnikov. Nie je totiž jasné, podľa akého kľúča ministerstvo prideľovalo takúto pomoc. Hovorca ministerstva vysvetľuje, že do úvahy brali, koľko jednotlivé podniky CO2 skutočne vypustili a na základe toho, ako podniky dokázali presvedčiť o budúcej spotrebe. Porovnanie medzi priemerom minutým v rokoch 2005 a 2006 ukazuje, že približne tretina podnikov dostala viac, ako bola ich skutočná spotreba v rokoch 2005 a 2006.
SPP zarobí a je ticho
K podnikom, ktorý dostal pridané najviac v absolútnej výške aj v pomere k potrebám, je Slovenský plynárenský priemysel. Ministerstvo životného prostredia mu po pripomienkovom konaní pridalo možnosť vypustiť 400–tisíc ton ročne, čo je o takmer 40 percent viac, ako bola jeho reálna spotreba. Na otázku prečo, jasné odpovede neprichádzajú.
Hovorca ministerstva životného prostredia hovorí, že rokovali osobitne s približne stovkou firiem. A keď ich firmy „relevantnými podkladmi“ presvedčili, že budú potrebovať viac, kvóty im zvýšili. Čím presvedčilo SPP, nepovedal.
To vypúšťa emisie z kompresorových staníc pri preprave plynu. A pravdepodobnosť, že v budúcich obdobiach bude prepravovať o 40 percent viac, je nízka. Navyše SPP ju ničím nepodporuje, odpovediam na otázky týkajúcich sa CO2 sa vyhýba.
„Informácie týkajúce sa emisných povoleniek považujeme za obchodné informácie,“ povedala hovorkyňa SPP Dana Kršáková.
Po výpadku jadra
Enel – Slovenské elektrárne vysvetľuje zvýšenie kvót, ktoré bude mať k dispozícii, potrebou využívať tepelné elektrárne viac ako doteraz. Hovorca Juraj Kopřiva tvrdí, že Slovenské elektrárne musia nahradiť výpadok V1 v Jaslovských Bohuniciach vyšším nasadením tepelných blokov v Novákoch a Vojanoch, čo zvyšuje ich nárok na emisie. „Podľa zatiaľ dostupných údajov sme dostali iba minimálne zvýšenie kvóty – asi deväť percent,“ povedal.
Komisia podľa neho Slovensku pridelila dodatočne kvótu 1,7 milióna ton, aby sa výrobou na tepelných elektrárňach nahradil výpadok ročnej produkcie po odstavení bohunickej V1. „Slovenským elektrárňam sa však z balíka ušlo iba 0,3 milióna ton, čo považujeme za nedostatočné,“ povedal.
