BRATISLAVA. Stovky Rómov na východe Slovenska musia vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi, pretože včas neohlásili, že si zákonným spôsobom privyrábajú. O prípade nedávno informoval Tatranský denník Korzár.
„Pre sedem dní v roku 2005, počas ktorých sme pracovali na dohodu pre firmu, ktorá nestíhala dokončiť výstavbu bytovky, sme prišli takmer o všetko. A to som zarobil iba 1900 korún,“ povedal Dušan Červeňák z Jarovníc pre Korzár. V rómskej osade sa to dotklo vyše sto rodín.
Bežne sa to však stáva aj na iných miestach. Jaroslav Kajan z úradu práce v Leviciach povedal, že minulý rok rozhodli o vrátení dávky a príspevkov v 154 prípadoch.
Zmenu finančnej situácie musí každý, komu vyplácajú dávku a príspevky, ohlásiť do ôsmich dní. Štát chce vedieť o akomkoľvek jeho vedľajšom príjme. Jej jedno, či pracuje na dohodu o vykonaní práce, alebo má krátkodobé zamestnanie.
Kto zmenu nenahlásil, musí podľa zákona vrátiť dávku a príspevky, v istých prípadoch zvýšené o desať percent. Okrem toho mu na rok zastavia príspevky na bývanie, na zdravotnú starostlivosť a aktivačný príspevok. Spolu ide najmenej o 3450 korún mesačne, pri viacdetnej rodine je to omnoho viac.
„Základnú dávku v hmotnej núdzi dostanú, avšak nedostanú príspevky k nej, ak pred sankciou mali na ne nárok,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Evidovaný nezamestnaný si môže zarobiť najviac 3200 korún mesačne. Desaťtisíce korún, ktoré mohli neoprávnene dostať, im môžu zrážať aj priamo z dávky. Keby povinnosť nezanedbali, mohli im ostať dávky a príspevky i to, čo zarobili. Príležitostné či jednorazové zárobky do dvojnásobku životného minima sa totiž nepovažujú za príjem (do 30. júna 2006 to pre plnoletého bolo 9960, od 1. júla 10 260 korún)
Klement Timko z úradu práce v Prešove hovorí, že zákon neumožňuje urobiť výnimku. „Sankcie nie sú primerané,“ myslí si primátor Veľkého Šariša Róbert Oros. Týkajú sa aj ťažko zamestnateľných ľudí tesne pred penziou, ktorí dostali odmenu za prácu v mestských komisiách, alebo boli členmi volebných komisií.
