Pätnásť rokov existencie divadla GUnaGU podnietilo Viliama Klimáčka, jedného z jeho iniciátorov a zakladateľov, herca, režiséra a kmeňového autora, aby k jubileu zostavil publikáciu Remix (Divadelný ústav, Bratislava), ktorá obsahuje kompletné divadelné hry alebo ich fragmenty, poviedky, básne a piktogramy, buď uvedené v tomto divadle, v časopisoch, alebo doteraz neuverejnené vôbec. Samozrejme, ide len o výber. Úplná bibliografia je na konci knihy.
Texty z rokov 1985 – 2000 vznikli zväčša ako kolektívne práce autorov Viliama Klimáčka, Vladimíra Baleka, Ivana Mizeru, Aleša Votavu a Oľgy Belešovej a sú do veľkej miery svedectvom o poetike GUnaGU, divadelnej scény, ktorá sa vymyká akejkoľvek jednoznačnej definícii, lebo ju charakterizuje permanentný experiment.
Kniha nechce byť pomníkom pätnásťročného účinkovania divadla – to by bolo celkom proti jeho duchu – skôr ponukou pre čitateľov, čo nemali možnosť vidieť jednotlivé predstavenia, ale o nich aspoň počuli alebo čítali. Dobrá príležitosť na overenie estetického účinku textov, ktoré odzneli z úst hercov na javisku a v ktorých sa uplatňuje zásada, že nie zo všetkého si treba robiť vtipy, ale že nič netreba brať vážne.
Do repertoáru divadla najviac prispel Klimáček – ani niet divu, veď tomuto projektu obetoval aj pôvodnú profesiu (bol lekárom), nehovoriac už o tom, že má všestranný talent. Klimáček spočiatku rád pracoval s takzvanou paraliteratúrou: inšpirovali ho najrozličnejšie texty, reklamné slogany, plagáty, literárne diela (v Selankách, kde je spoluautorom I. Mizera, si poslúžil pastierskymi motívmi a hexametrom Jána Hollého), odborné príručky (koláž Základný Slovák z hry Piesa využíva Mistríkovu Učebnicu slovenčiny pre cudzincov), takže by sa mohlo zdať, že problémy reálneho života, dneška, prítomnosti, doby, či ako to nazvať, sú pre neho a jeho divadlo druhoradé.
Opak je však pravda: všetko, čo som spomenul, sú len vyjadrovacie prostriedky, cez ktoré a pomocou ktorých sa v Klimáčkových dielach paroduje, ironizuje alebo zabsurdňuje svet, kde žijeme. Ako príklady uvediem aspoň prózu Bigbít, napísanú podľa autorovej rovnomennej hry, alebo Pressburger Blut, nádherný futuristický nonsens.
Zdanlivo nezmyselné výmýsly majú za cieľ nielen zosmiešňovať, ale aj kritizovať, a to sa týka, s výnimkou Belešovej voľných improvizácií, všetkých prác v knihe Remix. Balek v Bielikovcoch kruto vysmial ošúchaný rozhlasový seriál, jeho básne tvoria organickú súčasť niektorých hier. Takto zvonku ťažko posúdiť mieru „kolektívnej individuality“ v týchto šantivých hrách, keď vieme, že Mizera je hudobník a Votava scénický výtvarník. Isté je to, že alternatívna scéna GUnaGU na nedostatok vtipných nápadov netrpí. Čím permanentne trpí, je nedostatok priestoru.
Remix vyšiel v exkluzívnej grafickej úprave (I. Potočková – J. Demovič), ktorá však knihu trochu zneprehľadňuje, najmä pri hľadaní autorov. Dobre, že sú tu uverejnené Klimáčkove spomienky na zakladanie a komplikované fungovanie divadla, vážno-nevážne Mizerove poznámky a Balekove komentáre k vlastným piesňovým textom. Obsahujú informácie, ktoré všeličo dopĺňajú i vysvetľujú. JOZEF BŽOCH
(Autor je literárny kritik)
