Pôvodná tvorba v oblasti fantasy a scifi má aj napriek svojej nenápadnosti pevné miesto v kontexte slovenskej literatúry.
Moderné rozprávky. To je literárna fantastika, predvídanie možných i nemožných budúcností či výlety do alternatívnych minulostí. Jej celosvetová popularita je nespochybniteľná, veď aká iná kniha sa predáva tak dobre ako Harry Potter? A okolo ktorého filmu sa narozprávalo tak veľa ako o Pánovi prsteňov?
Prečo to však vonku ide a u nás nie, kde sa skrýva dobrá slovenská fantastika? Nejestvuje?
Pravda je uprostred
Literárna fantastika sa na Slovensku plazí, pohybuje sa podzemnými tunelmi, má jeden časopis, ktorý číta obmedzená skupina skalných. Pocit vlastnej výnimočnosti, akejsi komunity, je príjemná vec, nemôže však naše fantasy či sci-fi povedať čosi aj tej takzvanej veľkej literatúre?
Alebo naozaj platí, že sú to len také písačky pochybnej kvality? Pravda bude kdesi uprostred. V literárnej fantastike, rovnako ako kdekoľvek inde, vzniká množstvo odpadu. Lenže niektoré veci majú vynikajúci nápad i pointu, aj keď často nie úplne dotiahnutú.
Samozrejme, porovnávať slovenskú fantastiku napríklad s tou americkou je trochu scestné. Nemáme tu žiadnych Clarkov, Ellisnov ani Herbertov. Máme však Fantáziu, časopis nepravidelník, odkázaný síce na podporu štátu, ktorý však slúži ako platforma, na ktorej mnohí autori debutovali.
Máme tu či mali sme tu ceny, z ktorých následne vzniká zborník. A máme českú scénu. Je špecifikom i diagnózou slovenskej fantastiky, že tým najtalentovanejším vychádzajú knihy v Čechách.
Vznik slovenskej fantastiky
Dejiny slovenskej fantastiky siahajú do polovice 19. storočia. Špekulovať o nej síce môžeme už u štúrovcov, ale za zakladateľa sa všeobecne považuje Gustáv Reuss a jeho kniha Hviezdoveda a Životopis Krutohlava z roku 1856.
Mimochodom, kniha vznikla o sedem rokov skôr ako prvý román Jula Verna.
Je však pravda, že Hviezdoveda mala predovšetkým vzdelávací charakter, Reuss chcel čitateľom priblížiť poznatky z astronómie a urobiť to čo možno najzábavnejšie.
V časoch normalizovanej kultúry približne o sto rokov neskôr bola pre niektorých autorov fantastika únikom z literárneho schematizmu. Keďže však išlo predovšetkým o diela určené dospievajúcej mládeži, zväčša sú to publikácie nie príliš vysokej kvality.
Kým vonku zúril zlatý vek sci-fi, u nás bola budovateľská utópia šedivou každodennosťou. Napriek tomu vznikali knihy, ktoré, aj keď určené mládeži, nahrádzali čitateľský dopyt po zábavnej literatúre.
V niektorých a skôr výnimočných prípadoch fantastika dosiahla vysokú umeleckú úroveň. Napríklad knihou Po Alty Vášovej.
Súčasnosť
Po revolúcii začína slovenská fantastika nanovo. Autori sú ovplyvnení predovšetkým zahraničnou tvorbou, čo je pri jej rozsahu a kvalite pochopiteľné. Prichádza nová generácia, niektorí majú úspech aj mimo úzko vymedzeného okruhu literárnej fantastiky.
Silná vlna sa zameriava na fantasy literatúru, pričom pracuje so svetom slovanských i slovenských legiend či umiestňuje svoje príbehy do už vymyslených a populárnych svetov, ako sú conanovské príbehy Juraja Červenáka.
Vzniká Cena Gustava Reussa, neskôr i cena časopisu Fantázia. Objavujú sa rôzne fanziny, množstvo textov je uverejňovaných na internete. Preto odpoveď na otázku, či jestvuje slovenská fantastika je: áno. Aj keď sa často ukrýva kdetu roztrúsená v dvojkovom kóde celosvetovej siete. Ak sa opýtame na jej kvalitu, treba odpovedať: rôznorodá.
Znamená to asi toľko, že do kontextu slovenskej literatúry patrí. Len si ju treba všímať.
