BRATISLAVA. Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, hovorí, že taký návrh tlačového zákona, aký pripravil slovenský minister kultúry, Európa nepozná. „Poznáme takéto zákony, ale v krajinách na východ od Bratislavy.“
V liste, ktorý poslal v utorok ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi, kritizuje rozsah práva na odpoveď a právomoci ministra kultúry, ktorý môže rozhodnúť, či zverejnené informácie zľahčujú, ospravedlňujú, či schvaľujú spoločensky neprijateľné správanie, ako je vojna, užívanie drog, ale aj podnecovanie nenávisti založenej na politickom zmýšľaní.
Ak minister uzná, že noviny uverejnili takéto informácie, môže im udeliť pokutu od 30-tisíc do 200-tisíc korún.
„Takáto moc členovi exekutívy je hlbokým zásahom do nezávislosti redakcie, pre demokraciu je to absolútne neštandardná právomoc ministra, ktorá patrí do rúk súdom,“ povedal včera Miklós Haraszti pre SME. Za právom na odpoveď od kohokoľvek, kto má pocit, že noviny zasiahli jeho česť či dôstojnosť, vidí Haraszti snahu slovenskej vlády zjednotiť obsah súkromných médií, čo „nemôže byť cieľom v pluralitnej demokracii“.
Minister kultúry Marek Maďarič názor OBSE zľahčuje. „Nevidím dôvod stopnúť zákon, kritika v týchto bodoch neobstojí.“ Tvrdí, že vyjadrenie OBSE malo prísť skôr a naznačil, že je politicky motivované.
Minister zahraničných vecí Kubiš považuje list len za výzvu na rozhovor s expertmi OBSE, ktorých táto organizácia denne pošle stovky. Ak rokovať s expertmi nebudeme, nič sa podľa neho nestane.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš hovorí, že na predstaviteľa OBSE pre slobodu médií Miklósa Harasztiho bude reagovať v priebehu týždňa. „Je to výzva na expertný dialóg, jej význam netreba preháňať,“ povedal.
Z OBSE podľa neho denne odchádzajú stovky podobných výziev a znamenajú len „poďme o tom rokovať, ak chcete“.
Odpoveď z našej strany podľa Kubiša pokojne môže znieť „ďakujeme, ale toto si robíme, ako robíme“.
Priznáva, že problém by mohol nastať po tom, ako zákon schválime a OBSE bude mať pocit, že je odlišný od praxe v zvyšku členských krajín.
„Vtedy by mohla začať diskusia o tom, že by to mohlo byť lepšie,“ povedal.
Aj exminister zahraničných vecí Eduard Kukan hovorí, že OBSE nemôže žiadať zävazne zmenu zákona, ale jej vyhlásenie by sme mali napriek tomu brať vážne. „Ak výhrady OBSE necháme bez povšimutia, naručíme si renomé riadneho člena. Demokratický obraz o Slovensku by tak dostal čierny bod."
Haraszti pripúšťa, že expertné rokovania si OBSE nemôže vynútiť. „Ak však zákon vláda schváli, bude pod neustálou kritikou môjho úradu a medzinárodnej komunity,“ povedal pre SME. Zároveň to podľa neho bude znamenať porušenie dohovoru, ktorý Slovensko podpísalo, a preto „akékoľvek konanie na základe tohto zákona narazí na Európsky súd pre ľudské práva. Každý novinár vyhrá na tomto súde prípadný spor“.
Minister kultúry Marek Maďarič, ktorý tlačový zákon pripravil, v reakcii na list naznačil, že OBSE koná politicky.
„Predstaviteľ OBSE, a ani nemyslím si, že nejaký vrcholný, napísal list ministrovi zahraničných vecí. A, samozrejme, my budeme reagovať,“ povedal Maďarič.
Haraszti politickú motiváciu odmieta. „Zákon som študoval v dvoch oficiálnych anglických prekladoch, hovoril som s expertmi, ktorí ho čítali v slovenčine, so združením vydavateľov a všetky tieto zdroje sa zhodli na obsahu článkov, ktoré kritizujem.“
Verí, že Maďarič čítal celý jeho list so všetkými argumentmi a nevyjadruje sa len na základe toho, čo z listu citovali médiá.
Aj dnes platný tlačový zákon podľa Maďariča hovorí, že vydavateľ nemôže propagovať vojnu, násilie či drogy.
„Dostalo sa to tam novelizáciou v roku 2000, s podporou opozičných poslancov Horta, Bugára a ďalších, vtedy sa neozvala ani OBSE, ani vydavatelia.“
Ak podľa neho niekto nebude súhlasiť s rozhodnutím ministra, môže sa obrátiť na súd. Právo na odpoveď je zase podľa neho v Európe bežné.
V skutočnosti však dnešný zákon hovorí len o propagácii násilia, vojen a drog a nehovorí o treste v prípade nenávisti založenej na politickom zmýšľaní.
Maďaričov zákon zavádza aj právo na odpoveď.
Médiá však na rozdiel od situácie v štandardných európskych krajinách núti uverejňovať text kohokoľvek, kto sa cíti dotknutý. Aj keď odpovedá na pravdivú informáciu.
VIDEO - Predseda predstavenstva Petit Press, a.s. Alexej Fulmek vysvetľuje, čo vydavateľom prekáža na návrhu zákona
Predstaviteľ OBSE, a ani nemyslím si, že nejaký vrcholný, napísal list ministrovi zahraničných vecí. A, samozrejme, my budeme reagovať.
Marek Maďarič, minister kultúry
Nemci: Každý tlači odpovedať nemôže
Pripravený slovenský tlačový zákon, ktorý chce koalícia schváliť, zavádza aj právo na odpoveď v novinách. Nemecký ústavný súd tento týždeň sprísnil podmienky, na základe ktorých sa podobný paragraf dá využiť v Nemecku. Napísal to včera server medialne.sk.
Právo na odpoveď je podľa sudcov prípustné len vtedy, ak sa z priamych a nepriamych výpovedí dajú vyvodiť jednoznačné závery.
Ak dotknutý človek žiada reakciu, ale jeho interpretácia je príliš vzdialená od skutočnosti, médiá nemusia jeho stanovisko zverejniť .
Súd povedal, že pre právo na reakciu musia platiť prísnejšie podmienky, „ináč by tlač mohla byť zaplavená žiadosťami o odpovede“.
(red)
Autor: haj, vev, tom
