Slovenský Peer Gynt. Dráma prírody a ľudí s ňou spätých. Viac ako tri hodiny divadla. Impozantná scéna Jaroslava Valeka je architektonicky výrazná, funkčná, náročná vo svojej absolútnej jednoduchosti. Hudba vybraná Romanom Žiaranom znie monumentálne, kostýmy Petra Čaneckého sú výtvarne čisté, ich materiály už z diaľky pôsobia autenticky.
Účinkujúcich sa pri klaňačke takmerani porátať nedá, na takúto impozantnú produkciu by sa nemohlo podujať veľa iných divadiel na Slovensku. Nitrianske DAB však nie je bežným regionálnym divadlom.
Režisér a autor dramatizácie Roman Polák sa rozhodol premietnuť jasnú správu o malom konci sveta na veľkom plátne. Osada Piargy je totiž zapadnutá, ale doslovne – snehom.
Koniec Sodomy predznamenáva narodenie „Antikrista“ – sprostej Léne sa narodilo dieťatko, ktoré má na tele chlpy ako cap a otcom môže byť ktokoľvek z chlapov v dedine. Kto by sa nepotešil, ak nemá Léna nemôže nič povedať.
Polák pospájal postavy a príbehy z deviatich poviedok troch predstaviteľov lyrizovanej prózy. Vo vzorníčku nemôže chýbať kňaz, mystický pustovník, fabrikant, slečinka z mesta, tetka z Ameriky, bylinkárka či kriminálnik. Hra je plná hriechov, zločinov, závislostí, ale aj moralizovania a trestov. Po scéne chodia zabití, celí v krvi, tancujú maškary, nechýbajú ani pokusy o čierny humor.
Každý by to robil inak, Polák to urobil takto. Jeho prácu neznižuje konštatovanie, že možno inšpiruje zopár žiakov a dospelých na opätovné prečítanie si poviedok Švantnera či Chrobáka.
Je zrejmé, že intenzita a často aj logika jednotlivých poviedok sa musela v globálnom kotle trochu rozvariť. Krvavá obeť Sojčiaka prekrsteného na Lajčiaka z poviedky Kamarát Jašek nie je katarzná a zanikne v rámci všeobecného hurhaja. Návrat Etelky k Jaškovi je v dramatizácii na rozdiel od poviedky trochu násilný, čo sa nedalo zahrať inak ako neprirodzene. Ani príbeh neplodnej Kataríny neprecítime tak koncentrovane ako v komornom literárnom útvare.
Niektoré postavy ako Bora Cirbusová v podaní Kristíny Turjanovej či Sprostá Léna Daniely Pribulovej sú zbytočne hystericky vedené. Tetka Uľa Žofie Martišovej či starý Choma Dušana Lenciho si zase aj na malej ploche udržali kompaktný charakter.
Napriek čiastkovým výhradám sa príbehy troch autorov spájajú do zaujímavého. Prvá časť musí nutne poskytnúť nudnejšie expozičné informácie, druhá ich zúročuje, hoci miestami so zbytočným krikom. Polákovi však celkovo drámy idú lepšie ako zábavné žánre, ani táto produkcia nie je výnimkou.
Za všetkými participujúcimi je veľká robota. Hoci výsledok asi nikdy nemôže byť ideálny, určite stoja Piargy za to, aby si na ne jeden večer rezervovali nielen tí, čo majú pred maturitou.
Roman Polák: Piargy (na motívy poviedok F. Švantnera, M. Figuli, D. Chrobáka
Kostýmy:Peter Čanecký, scéna: Jaroslav Válek, dramaturgia: Dano Majling
Réžia: Roman Polák
Hrajú: Eva Pavlíková, Daniela Kuffelová, Marcel Ochránek, Žofia Martišová, Dušan Lenci a ďalší
Premiéra: 18. a 19. januára 2008 v Divadle Andreja Bagara v Nitre
