BRATISLAVA. Darované sa nerozdáva. V tomto prípade však darca nebude mať námietky.
Rovných 500 dní pred zapálením ohňa vo Vtáčom hniezde predstavili pekinskí organizátori tohtoročnej olympiády svetu podobu medailí, o ktoré sa bude v auguste 2008 bojovať. Tridsaťštyri pôvabných Číňaniek nedávno začalo trénovať ich odovzdávanie. Pár dní pred víkendovým odpočítaním dvojstovky dorazili do Číny aj suroviny: 13,4 kg zlata, 1,34 tony striebra a 6,93 tony medi.
Medaily až v novoveku
Víťazstvá boli odjakživa, medaily za ne sú však produktom novoveku. Na starovekých olympiádach dostávali víťazi bezprostredne po súťaži len olivové vence. Pravda, doma na nich čakali najrôznejšie výhody. Okrem toho si mohli nechať postaviť v Olympii sochu.
Premiéra Coubertinových novovekých Hier v Aténach 1896 bola aj premiérou medailí na olympiádach. Podobu im dal barónov krajan Jules Chaplain, chýrny tvorca medailových podobizní súdobých francúzskych prezidentov. Medaily však dostávali iba prví dvaja: víťaz striebornú a druhý bronzovú.
Trojkombinácia zlato, striebro, bronz sa udomácnila až v 20. storočí. Zlato je však v skutočnosti pozlatené striebro. Podľa dnešných precíznych predpisov MOV musí každá zlatá medaila obsahovať minimálne šesť gramov rýdzeho zlata.
Medaila, diplom a nič viac. Olympijská charta je prísna. Žiadne iné ceny sa na Hrách neudeľujú, konštatuje jej paragraf číslo 70. Čo sa deje po nich, dnes nikoho nezaujíma. Z charty už dávnejšie zmizol strašiakový paragraf 26 o amaterizme.
Najväčšia baňa a dovozca
Medaily majú vysokú hodnotu len v súvislosti s tým, čo predchádzalo ich udeleniu. Úplne zanedbateľná však nie je ani ich výrobná cena.
Pekinské vyjdú Číňanov lacno. Materiál na ne dostali do daru. Nie od hocikoho a nie mírnixdírnix. Ani na olympiády sa nič nedáva úplne nezištne.
BHP Billiton je najväčšia banská spoločnosť na svete a Čína zasa najväčším spotrebiteľom kovov – napríklad jej dovoz medi vlani vzrástol o 22 percent.
Firma Billiton už má isté olympijské skúsenosti: bola dodávateľom striebra na medaily sydneyských Hier 2000. Malo to svoju logiku – sídli v austrálskom Melbourne. Teraz dodala všetky potrebné kovy, navyše sa postarala o dizajn medailí.
Najviac je pamätných
Okrem austrálskeho stojí za ňou aj britský a juhoafrický kapitál. Billiton vlani v septembri hrdo oznámil, že rezervy zlata v austrálskom Olympic Dam sú o 50 percent vyššie, ako boli pôvodné predpoklady. Navyše kontroluje aj dve čílske bane: Escondidu, najväčšieho producenta medi, a Spence. Kovy potrebné na medaily OH 2008 nie sú len z Austrálie, ale aj z Čile.
Olympijské medaily sú exkluzívny tovar. Pekinské (ak zarátame akcionárov Billitonu) ponesú rukopis všetkých kontinentov. Konečnú podobu dostanú v šanghajskej mincovni.
V júni odtiaľ doručia do Pekingu 57–tisíc medailí. Po tisíc zlatých, strieborných a bronzových. Zvyšok budú tvoriť pamätné medaily, ktoré dostanú všetci akreditovaní účastníci olympiády.
Medaily v histórii OH
Na prvých novovekých Hrách v Aténach 1896 dostávali víťazi okrem olivovej ratolesti striebornú medailu,druhí v poradí bronzovú medailu a tretí nič.
V Paríži 1900 nedávali medaily vôbec alebo len medaily svetovej výstavy, ktorej boli OH súčasťou.
Medaily prvým trom udeľovali v niektorých odvetviach už v americkom Saint Louis 1904, ale ceremoniál vyhlasovania výsledkov sa stal prirodzeným koncom súťaží až v Londýne 1908.
Stálejšiu podobu majú líca medailí od OH 1928 v Amsterdame: grécka bohyňa, olympijské kruhy, názov Hier s poradovým číslom oslavovanej olympiády a miesto konania.
Dnes Olympijská charta presne stanovuje minimálnu podobu medailí: priemer 60 mm, hrúbka 3 mm. Zlatá a strieborná sú zo striebra minimálnej rýdzosti 925 – 1000, pričom medaila za víťazstvo musí byť obohatená aspoň o 6 gramov rýdzeho zlata.
Obsahovú náplň a výtvarné stvárnenie neurčuje, ale výkonný výbor MOV si vymedzil právo schvaľovať podobu medailí na každú olympiádu. Navyše naň prechádzajú autorské práva ich návrhov a po skončení OH musí organizačný výbor odovzdať nielen všetky medaily, ktoré ostali, ale aj raznice medailí a diplomov.
Hniezdo má aj obete
Výstavbu hlavných olympijských športovísk v minulosti zavše sprevádzali tragédie. Peking sa tvári, že sa im vyhol.
Britský nedeľník The Sunday Times však včera vyrukoval s tvrdením, že Číňania obete zatajujú. Konzervatívny odhad vraj hovorí o desiatich mŕtvych od začiatku výstavby Vtáčieho hniezda v roku 2003.
Denník sa opiera o názory desiatok čínskych robotníkov, ktoré získal za posledného pol roka v rozhovoroch pod podmienkou dodržania anonymity. Pozostalí vraj nič nepriznajú, lebo dostali vysoké odškodné. Oficiálne čínske miesta zatiaľ nepriznali ani jednu obeť.
Gréci počas výstavby hlavného športoviska letnej olympiády 2004 v Aténach priznali päť tragických prípadov.
Na predchádzajúcich dvoch Hrách v americkej Atlante 1996 a austrálskom Sydney, podľa Sunday Times, došlo vždy iba k jednému smrteľnému úrazu robotníka na stavbe hlavného olympijského štadióna.
(mo)
