Z vládnej analýzy vyplýva, že pre právnu chybu možno spochybniť nielen predaj akcií SPP, ale aj iné privatizácie. Bývalá ministerka spravodlivosti tvrdí, že je to len právny lapsus autorov správyo privatizácii plynární.

BRATISLAVA. Vládna správa o privatizácii SPP v jednom zo svojich záverov spochybňuje aj platnosť samotnej privatizačnej zmluvy. Tvrdí, že pred podpísaním zmluvy o predaji 49 percent akcií mal hodnotu predávaného majetku štátu oceniť znalec. Keďže sa tak nestalo, má to mať „vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o kúpe a predaji akcií“.

Partner advokátskej kancelárie e/n/w/c Radovan Pala hovorí, že ak by bol takýto záver pravdivý, privatizačná zmluva by bola neúčinná, štát by teda stále vlastnil 100 percent akcií SPP. Vládna správa ide ďalej, hovorí, že rovnako možno spochybniť aj iné privatizácie.

Pasáže o chýbajúcom posudku znalca sa do správy dostali po pripomienkach členov vlády. „Obchodný zákonník ukladal určité povinnosti, pokiaľ išlo o nevyhnutnosť vypracovať znalecký posudok na hodnotu SPP, čo nebolo urobené,“ povedal po rokovaní vlády pred dvoma týždňami premiér Robert Fico.

Zmluva o predaji SPP bola v poriadku

Obchodný zákonník, ktorý mal byť podľa správy porušený, povinnosti, o ktorých hovorí správa, nepozná. Ohodnotenie majetku znalcom, ktoré je jedinou výhradou časti správy o porušení Obchodného zákonníka, teda nebolo potrebné.

„Tvrdenie o porušení Obchodného zákonníka v správe považujem za fatálnu právnu chybu,“ hovorí bývalá ministerka spravodlivosti a jedna z adresátok správy poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská. Za pravdu jej dávajú aj dvaja advokáti, ktorých­ oslovilo SME.

Vládna správa kritizuje, že privatizovaný majetok neohodnocovali súdni znalci. Hovorí, že predávané akcie SPP boli ohodnotené audítorskou firmou, čo ale podľa správy nestačí.

Opakovane sa pritom správa odvoláva na paragraf 59a Obchodného zákonníka. Ten naozaj hovorí o obchodoch, v ktorých nestačí na určenie ceny dohoda predávajúceho a kupujúceho, ale je pri nich nutný aj posudok znalca. Tento paragraf ale nehovorí o situácii, v ktorej bol štát pri predaji akcií.

O čo ide

Paragraf 59a upravuje obchody, ktoré uzatvára majiteľ podniku so samotným podnikom. Účelom tohto pragrafu je zabrániť tunelom, ktoré do vlastnej firmy robia jej majitelia a poškodzujú tak niekedy veriteľov, niekedy iných vlastníkov firmy.

Partner advokátskej kancelárie e/n/w/c Radovan Pala vysvetľuje použitie paragrafu 59a na príklade jediného spoločníka, ktorý chce založiť eseročku tak, aby účtovne bolo všetko v poriadku, ale nechce alebo nemôže do nej reálne vložiť povinných 200-tisíc korún.

„Predá svojej eseročke napríklad starú škodovku, ktorá má hodnotu maximálne pár desaťtisíc korún za dvestotisíc,“ vysvetľuje Pala. Výsledok takejto operácie by bol, že firma síce mala účtovne pri založení základné imanie 200–tisíc korún, no tie sa okamžite vrátili do rúk spoločníka a jej veritelia by v nej našli akurát takmer bezcennú škodovku. „A aby sa to nedialo, zákon prikazuje tú škodovku najskôr oceniť znalcom,“ hovorí advokát.

„Ale ako tento paragraf súvisí s predajom akcií štátu konzorciu investorov, to netuším. Teda, myslím si, že nesúvisí vôbec,“ komentuje advokát Pala.

Nijako to nepasuje

Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská bola členkou komisie, ktorá pred vstupom Slovenska do Európskej únie pripravovovala zmeny Obchodného zákonníka. Hovorí, že text paragrafu 59a písala práve ona.

„Ani pri gramatickom výklade, ani z hľadiska účelu tento paragraf nemožno použiť na prípad, o ktorom hovorí správa, teda na predaj akcií,“ hovorí bývalá ministerka. Tiež dáva príklad, kedy by mohol byť tento paragraf použitý: Ak by napríklad súčasný akcionár plynární Ruhrgas predával SPP niečo za cenu vyššiu ako je desatina jeho základného imania.

„Paragraf 59a má chrániť veriteľov a akcionárov pred tunelovaním spoločností niektorými ich vlastníkmi, ale vôbec nesúvisí s privatizáciou SPP,“ hovorí exministerka spravodlivosti. „Je to fatálna právna chyba. Správa je tak pre mňa úplne nedôveryhodná.“

Použitím paragrafu 59a na privatizačnú zmluvu je prekvapený aj košický advokát Vladimír Gurtler. „Neviem, či bolo pri privatizácii SPP všetko v poriadku, ale kúpa akcií konzorciom­ od štátu celkom isto nesúvisí s ustanoveniami paragrafu 59a.“

SME sa pokúsilo získať vysvetlenie od autorov správy. Hovorkyňa premiéra otázky presmerovala na ministerstvo hospodárstva. To argumentovanie paragrafom, ktorý s predajom akcií nesúvisí, nevysvetlilo. „Ide o právny názor, s ktorým sa stotožnil kabinet ministrov na zasadaní vlády,“ povedal hovorca Branislav Zvara.

Čo hovorí správa a čo píše zákon

Zo správy o privatizácii SPP:

Podľa § 59a Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o kúpe a predaji akcií, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom.

Stanovenie hodnoty audítorskou firmou a nie na základe znaleckého posudku založilo ďalekosiahle právne následky. Podľa citovaného § 59a druhej vety Obchodného zákonníka Zmluva o kúpe a predaji akcií nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín.

§ 59 a Obchodného zákonníka:

(1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

Stĺpček Mariána Leška
Memento

Vláda sa nesmie stotožniť s nejakým právnym názorom iba preto, lebo jej vyhovuje.

Môže sa stotožniť len s takým názorom, ktorý je právne obhájiteľný. Keby to bola banalita, tak by sa nemohlo stať, že sa Ficov kabinet stotožní so správou o privatizácii SPP.

V nej sa tvrdí, že bez znaleckého posudku o hodnote „predmetu zmluvy“ je privatizácia SPP spochybniteľná. Právnici sa zhodujú, že správa, ktorá sa odvoláva na paragraf 59a Obchodného zákonníka, je postavená na vode. Fakt, že sa s ňou „stotožnil kabinet ministrov na zasadaní vlády“, je mementom, s čím všetkým je vláda schopná sa stotožniť, keď jej to vyhovuje.

V súvislosti s privatizáciou SPP sa premiér sústavne sťažuje, že trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené. Dáva to za vinu poslancom, lebo vypustili z Trestného zákona paragraf, že aj „porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku“ je trestné. Pred pár dňami Daniel Lipšic upozornil, že za vypustenie tohto paragrafu zo zákona hlasoval aj poslanec Fico.

Ak je to tak, môže sa pohoršiť sám nad sebou.