Pred časom som predal staré, takmer nepojazdné auto kamarátovi za symbolickú cenu. Čo tam po zmluve, napíšeme splnomocnenie a prepíšeš si ho na Dopravnom inšpektoráte. Tak sme sa dohodli a spokojne som odcestoval na dáky čas za prácou. Aké bolo moje prekvapenie po pár mesiacoch, keď mi poisťovňa vypovedala zmluvu pre neplatenie poistného a hrozila exekúciou. Vysvitlo, že aj napriek môjmu splnomocneniu som ešte stále majiteľom toho auta, ale to už medzičasom zmenilo niekoľkých „tiežmajiteľov“. Až po dlhom pátraní som auto našiel u nového, už oficiálneho majiteľa.
Vedomý si dvojmesačnej sekery v poisťovni, išiel som do miestnej pobočky. Tam som sa dozvedel, že ak to chcem vyrovnať, mám smolu. Už nie som jeho majiteľom a spätne sa to uhradiť nedá. Takže poď ho na obvodný úrad, tam im vysvetlím situáciu a vyriešim celú nepríjemnú záležitosť.
Ale horkýže! Tam som len dostal pocítiť svoju malosť pred úradníkom. Po záplave citácií čísel zákonov, ktoré som porušil, som sa márne snažil vysvetliť, že som prišiel sám z vlastnej vôle urovnať a vyplatiť dlh za mizerné dva mesiace. Dostalo sa mi poučenia, že teraz si predvolávajú neplatičov za rok 2006 a až dostanú zo Slovenskej asociácie poisťovní disketu za rok 2007, predvolajú si ma na správne konanie s celou parádou. A punktum! Čiže ja som vinník, tak sa mám podľa toho ponížene správať a neohurovať ich báchorkami, že ja som v tom nevinne. Takých oni majú denne neúrekom, čo vymýšľajú všakovaké spôsoby, ako sa vyhnúť plateniu. Len akosi nechceli stále počuť, že ja som tam preto, že zaplatiť chcem!
Lenže to sa teda veru nedá, ako som v tej kancelárii pochopil. Zákon mi nedovoľuje napraviť promptne situáciu, do ktorej sa dostanete neúmyselne, bez nutnosti znášať represiu úradu. Ste povinný znášať postavenie páchateľa, kým sa úradu nezachce si vás predvolať. A ak sa snáď tomu ešte vyššiemu úradu zachce dovtedy povedzme zdesaťnásobiť sankcie, budete na tom pomaly ako mafián a vrah.
A čerešnička na torte nakoniec. Pri príchode k obvodnému úradu vás víta prázdne parkovisko s ceduľou Zákaz vjazdu s tabuľkou: „Len na povolenie OÚ“. Keďže som išiel na obvodný úrad, je len pochopiteľné, že zaparkujem na „ICH“ parkovisku. Pri odchode z budovy za mnou vybehla s krikom informátorka, aby som na budúce parkoval až hen na druhom parkovisku pri obchodoch. Moje zdesenie nad nehoráznosťou panovačnosti úradníka bolo zaklincované. Pretože on sa rozhodol, že JEHO parkovisko bude IBA JEHO, aj keby malo byť celý deň prázdne. A ty, keď ho musíš ponížene navštíviť v JEHO ÚRADE, parkuj bárs aj na stanici. K šťastiu nech ti stačí, že máš dovolené skladať sa mu mesačne na jeho závideniahodný plat.
Autor: Miroslav Mojzeš
