m poisťovňa zvyčajne zvýši poistku.
Je však zákon, že nevinnému nesmú zvýšiť platbu za poistku. Je dobré ísť na súd, keďže prinajhoršom iba potvrdí pokutu a vinu. Moja prvá pokuta v Kanade bola za parkovanie, ale to nestálo za reč, pretože pokuty za parkovanie nejdú do záznamu. Druhá bola za nezapnutý bezpečnostný pás. Na bloku som si z ponúknutých možností vybral „súd“. Môj dialóg so sudcom bol vtedy asi takýto:
- Mali ste zapnutý bezpečnostný pás, keď vás zastavila polícia?
- Nie.
- Prečo nebol zapnutý?
- Zrejme som zabudol.
Vtedy som bol ešte neskúsený a nevedel som ako na to. Pokutu mi síce znížili o pár dolárov, ale tie trestné body som aj tak dostal a svietili v mojom zázname tri roky.
Keď prídete na súd, dajú vám tri možnosti: vinný, vinný s vysvetlením a nevinný. Väčšina ľudí si zvolí prvú alebo druhú možnosť. Mnohí tam idú dúfajúc, že sa nedostaví policajt, hlavný svedok ich prešľapu.
Pri priznaní viny už prokurátor nemá v podstate čo robiť. Naproti tomu nevinnému musí vinu dokázať a ako som si všimol, dôkazy sú dosť biedne. Fotoradary sú v Ontariu zakázané a celý dôkaz je viac-menej na slove policajta.
Jedného dňa som šiel do práce a zastavil ma policajt. Na otázku, či viem, ako rýchlo som šiel, som mu povedal, že neviem a nech mi on povie. Vraj nameral 85 km za hodinu na šesťdesiatke. Nedohadoval som sa s ním, veď si iba robí svoju robotu. Doma som potom zaškrtol „súd“ a poslal to na adresu na pokutovom bloku.
Po ôsmich mesiacoch prišiel čas súdu nazvaného „Regina vs. Ziak“ (Regina je britská kráľovná) a ja som si medzitým vyžiadal od prokuratúry kópiu všetkých dôkazov proti mne (tzv. disclosure). Bol tam policajtov zápis, kópia mojej pokuty, model radarového prístroja a pár stránok z návodu na použitie.
V miestnosti bolo asi zo desať obžalovaných, ich známi a obhajcovia a vysmiaty prokurátor. Pri registrácii som si zvolil „Nevinný“. O pár minút prišiel aj môj policajt.
Prokurátor predniesol prípad. Internet je dobrý pomocník a na obhajobu som bol pripravený. Chcel som súdu predložiť nejakú dokumentáciu.
- Pán sudca, chcel by som súdu ukázať túto mapu vytlačenú z webstránky mesta.
- Námietka! - zavrčal prokurátor. Ste autorom tejto mapy?
- Nie.
- Je autor tejto mapy tu s nami v miestnosti?
- Nie.
- Takže mapu nemôžete použiť! Takisto ani nič z internetu.
- Pán sudca, som si istý, že máte v právomoci autora mapy predvolať.
Zrejme som sa dotkol citlivého miesta. Sudca nič nepovedal, ani prokurátor. Nikto tu nechcel byť pol dňa pre stodolárový priestupok, prípadne, božeuchovaj, odložiť pojednávanie na iný deň. Tú mapu som až tak veľmi nepotreboval, tak som povedal, nech ideme ďalej. Začal som o tom, že radar používaný políciou v Ontariu má na 200 metrov rozptyl cez štyri pruhy. Tú mapu som pôvodne mal na odhad vzdialenosti od radaru k môjmu autu.
- Ste expert na radarové meranie? – štekol prokurátor.
- Nie! – začínal som byť na neho naštvaný.
Potom sme vypočúvali svedka. Prokurátor rýchlosťou guľometu položil svojich 20 otázok policajtovi a prišiel rad na mňa.
- Ako ste pripravili prístroj pred meraním v ten deň? - spýtal som sa policajta.
- Našiel som vhodné miesto, zapol som prístroj, skontroloval ho a začal merať.
- Skalibrovali ste prístroj pred použitím? – spýtal som sa. Policajt sa nechápavo pozeral.
- Tu v príručke sa píše, že prístroj treba pred každým použitím skalibrovať.
- Námietka! – vyskočil prokurátor. Nemám potuchy, z čoho obžalovaný číta!
- To je z dokumentácie od vás, odpovedal som.
Prokurátor chvíľu vyzeral ako čerstvo vyoraná myš a ja som sa v duchu škľabil. Tiež sa mi zazdalo, že aj sudca sa trochu pobavil.
- Ako viete, že predmet, ktorému ste zmerali rýchlosť, bolo skutočne moje auto?
- Vy ste boli najbližšie a odraz od vášho auta bol teda najväčší.
- Takže okrem policajta ste aj odborníkom na fyziku odrazu signálov? – použil som prokurátorov útok.
- Nie, hovorí policajt pokojne.
Sudca to už nevydržal:
- Viete čo? Keby ste si najali právnika, tak ste mohli ísť už pred štvrťhodinou, keď na jednu z prokurátorových otázok svedok odpovedal, že na konci zmeny prístroj už nekontroloval a len ho odložil. Váš právnik by v momente vyskočil a musel by som vás pustiť.
Teraz som pre zmenu ja vyzeral ako čerstvo vyoraný hlodavec.
- Takže, takže ... môžem ísť? - vydralo sa mi z úst
- Áno, odvetil sudca.
Autor: Roman Žiak
