obschnutého rezňa pred rozvoniavajúcou reštauráciou susediacou s redakciou. To sú niektoré z nezabudnuteľných spomienok na priestory obchodného domu Dunaj, z ktorého sa tento týždeň SME sťahuje do vynovenej budovy na Lazaretskej ulici, vzdialenej len niekoľko sto metrov.
Dunaj mal svoje výhody. Azda najväčšou bola poloha. Stojí na Námestí SNP, kde sa konajú všetky relevantné zhromaždenia občanov – od hokejových osláv, cez mítingy odborárov pozvážaných autobusmi z celého Slovenska, až po nedávnu demonštráciu proti vláde, na ktorú nikoho nezvážali, a tak nikto neprišiel. To všetko sa dalo vidieť cez okno.
Z nových priestorov sa dá sledovať ku hviezdam sa týčiace ministerstvo Viery Tomanovej, alebo budova zaniknutej základnej školy, ktorú preslávil riaditeľ, čo skončil v base pre falšovanie kolkov, a vystriedal ho ďalší, čo kopal žiakov a donútil učiteľov štrajkovať.
V novej budove denníka SME kedysi sídlili tlačiarne, ktoré vytlačili jeho prvé číslo. Potom tam bola počítačová firma Dell. Tá si postavila nové sídlo, ktoré patrí medzi tie krajšie čierne stavby Bratislavy.
Aj v médiách platí, že čo človek robí, závisí od toho, kde to robí. Ak sa vám budú noviny zdať iné, než boli pred rokom, je to tým, že už budú inde. Doslova.
Presťahovať mediálnu firmu je mimoriadne náročné. Televízia alebo rozhlas vysielajú stále, denník má voľno aspoň v sobotu. Stačí to? Azda áno. Keby víkendová zmena budovy nevyšla, nevyjdú budúci pondelok ani noviny. Preto píšem o sťahovaní radšej už teraz.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
