BRATISLAVA. Tradičný obrázok futbalovej zimy spred niekoľkých rokov. Autobus zaplnený medicinbalmi, oteplovačkami a dvadsiatkou hráčov mieri do Vysokých Tatier. Dlhé roky odchádzali do našich veľhôr takmer všetky prvoligové kluby a naberali tu kondičku na jarnú časť. Slovan, Inter, Nitra, Trnava, Dubnica a spol. sa stretávali na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici, Starej Lesnej či Starom Smokovci. Mestá Svit alebo Poprad boli zase dejiskami prípravných zápasov. Dnes? Jedenásť corgoňligistov zostalo doma, zamierilo do nižšie položených stredísk, prípadne odcestujú do zahraničia. V Tatrách je jediné mužstvo – MFK Košice.
Spokojný Kozák
„S tunajším prostredím máme tie najlepšie skúsenosti a pokiaľ sa bude dať, vždy budeme chodievať do Tatier na zimnú prípravu,“ pochvaľuje si prostredie pod tatranskými končiarmi tréner MFK Košice Ján Kozák.
Dôvod má jasný: „Ideálne podmienky. Do Starej Lesnej chodíme tretí rok, poznáme tunajšiu kuchyňu, možnosti regenerácie, navyše je tu krásne prostredie, ktoré dobre vplýva na psychiku. Desať dní v Tatrách je úplne ideálnych, viac by už mohlo pôsobiť horšie, najmä psychicky by to mohlo byť ubíjajúce,“ priznáva košický kormidelník.
Nad sústredením niekde inde neuvažoval: „Načo? Opakujem, poznáme to tu, a prečo by sme si mali vyberať niečo iné, prakticky za takých istých finančných podmienok?“
Kitka len spomína
Tréner bratislavského Slovana Boris Kitka chodieval do Tatier ako hráč a sústredenia pod vedením Dušana Galisa si pochvaľuje: „Vtedajšie podmienky boli ideálne. Hotely nám pripravili aj terény, cítili sme sa tam dobre. Dnes sú trošku iné klimatické podmienky. Ťažko sa napríklad odhadujú terény. Kluby preto radšej berú iné miesta na sústredenie, kde vedia, že nájdu lepšie terény.“ Bratislavský kormidelník súčasne vyvracia tvrdenia o užitočnosti tatranských sústredení: „Do futbalu už vstúpilo viac medicíny a z fyziologickej stránky by bolo vhodné stráviť vo vysokohorskom prostredí pätnásť až osemnásť dní, čo je však nepredstaviteľné. Aj preto sme sa napríklad tento rok rozhodli pre päť dní v Rajeckých Tepliciach.“
Chýba umelý trávnik
V jednom sa všetci tréneri zhodujú. Tatrám chýba aj jeden kvalitný umelý trávnik. Pôvodne sa tu uvažovalo o vybudovaní tréningového strediska Slovenského futbalového zväzu, prednosť však dostal Senec a v Tatrách sa tak stále hráva iba na prírodnej tráve. „Umelý povrch by určite pomohol a nemusel by ho ani vybudovať zväz. Mohol by patriť napríklad klubu Vysoké Tatry a ten by ho prenajímal,“ myslí si košický kormidelník Ján Kozák.
Tréner Slovana Boris Kitka súhlasí: „Umelá tráva by pomohla, keby ju Tatry mali, určite by sem chodievalo viac mužstiev. Takto nemajú tréneri istotu, že, keď sem prídu, či budú trénovať na snehu, na blate, alebo na tráve.“
Platilo sa gulášom
Obyvatelia dediniek a mestečiek pod Tatrami dodnes spomínajú na návštevy Slovana, Interu či Trnavy, ktorí tam počas tatranských sústredení hrali prípravné zápasy. V Krížovej Vsi v okrese Kežmarok si napríklad stále živo pamätajú zápas so Slovanom, ktorý viedol Dušan Galis. „Nešlo však o žiadne drahé návštevy, akurát sa muselo pripraviť ihrisko a za samotné stretnutie sa platilo gulášom,“ nostalgicky pripomínajú funkcionári z východu.
Autor: Dušan Blaško
