No Barak Alon so svojím bezstarostným správaním a žoviálnym sebavedomím nezapadá do chmúrnej predstavy o typickom mafiánskom bossovi.
"Mladý, usmievavý, vtipný a vôbec veľmi príjemný," tak Alona opísali jeho rakúski známi pre Lidové noviny v roku 2000, rok po tom, čo údajne obral Komerčnú banku o viac ako 200 miliónov USD, teda o osem miliárd vtedajších českých korún. Urobil tak v rámci komplikovanej pôžičky. "Je to zlaté dieťa. Veľmi, veľmi sebavedomý človek," povedal iný rakúsky obchodník, ktorý Alona poznal. "Keď sme pána Alona vyrazili jednými dvermi, vždy sa druhými vrátil a nakoniec dosiahol svoje," povedal zamestnanec Komerčnej banky.
Prvé obchody
Barak Alon sa preslávil v Českej republike koncom 90. rokov. No už v roku 1979 Barakov mladší brat Nir založil vo Viedni firmu Altro, ktorá obchodovala s textíliami a mala silné väzby v Sovietskom zväze. Mala sa stať prvým nástrojom Barakových kšeftov a prosperity.
Kľúč k Barakovým obchodom sa ukrýval v riadení pobočky Altra v Bratislave. Boli ním Alexander Belovič, kontroverzný obchodník so židovskými koreňmi, a Miroslav Sýkora, vtedy už popredná postava slovenského podsvetia.
V roku 1990 súhlasila pražská firma ČKD Tatra, že dodá 175 električiek v hodnote 440 miliónov korún cez Altro Bratislava do Severnej Kórey. Altro Bratislava však električky posunula Altro Viedeň, ktorá si pridala 12-percentnú províziu, a potom nezaplatila plnú sumu ČKD. ČKD tak napokon prišla o 110 miliónov korún.
Ďalší bravúrny obchod Baraka Alona sa uskutočnil v roku 1992. Altro vlastnilo akcie v českej firme Tessos Praha, kde bol Belovič v predstavenstve. Prostredníctvom Tessosu dostal Alon miliardu korún na vývozné úvery z KB, ktoré použil na financovanie bartrových obchodov v bývalom Sovietskom zväze. Ani tieto peniaze nikdy nesplatil.
Bod zlomu
Možno povzbudený prvými úspechmi si Barak Alon založil obchod vo Viedni - B.C.L. Trading, spoločnosť obchodovala s komoditami na východných trhoch. No výzva českej vlády bankám, aby podporili vývozcov, pripadala zrejme Alonovi ako povolenie na tlač peňazí. Komerční banka bola jednou z prvých, ktoré na výzvu reagovali. Nielenže sa ponúkla zaručiť vývozcom, že im zaplatia ich klienti, ale dokonca bola ochotná poskytnúť úver na vývoz tovaru, ktorý ešte ani nebol vyrobený.
Je neuveriteľné, že hoci mal Barak Alon v KB miliardový dlh a hoci predstavitelia banky si boli vedomí reputácie B.C.L., napokon získal obrovské vývozné úvery, ktoré postupne dosiahli výšku až 200 miliónov USD. B.C.L. hotovosť použila okrem iného na financovanie vývozov ruského obilia a repy z Ukrajiny, ako aj na dovoz plechu z VSŽ Košice, s ktorými mali Alonove spoločnosti exkluzívne zmluvy. Vyšetrovanie však ukázalo, že mnohé transakcie boli fiktívne a založené na sfalšovaných dokumentoch. Inými slovami - záruky, ktoré B.C.L. využila na poistenie pôžičiek, neexistovali.
Trpký koniec
Ako KB z roka na rok zvyšovala strop úveru, Alon používal nové peniaze na pokrytie svojich starých
dlhov, pričom zachovával aspoň ilúziu solventnosti. No keď záhadne zmizlo 40 miliónov USD, ktoré mala B.C.L. zložené v KB ako podmienku vývozných pôžičiek, banka bola nútená priznať si pravdu: B.C.L. ju obrala asi o osem miliárd korún.
Ako sa Alonovi podarilo obalamutiť manažérov banky? Je jedno vysvetlenie - možno príliš ušľachtilé. Predstavenstvo bolo pod tlakom na zníženie bankových strát. Keďže úvery, aké dostával Alon, sa nevykazovali ako pasíva, a keďže Alon vlastne pomáhal KB vymôcť nepríjemné dlžoby, bankových manažérov to možno presvedčilo, aby bagatelizovali riziká spojené s pôžičkami.
Pravdepodobnejším vysvetlením je však korupcia. "Boli tam osobné väzby," povedal vyšetrovateľ prípadu, pričom poukázal na šéfku oddelenia platieb Jiřinu Kaplanovú. Táto navrhla, aby Alonovi dali úverový limit 100 miliónov USD, hoci uznávaná ratingová firma Dun & Bradstreet odporučila stanoviť Alonovi limit na 10 000 šilingov. "Zať pani Kaplanovej bol zamestnancom Baraka Alona a jej dcéra riaditeľkou Alonovej nadácie," povedal vyšetrovateľ.
Podľa súdnoznaleckého auditu firmy Deloitte & Touche sa manažéri KB dozvedeli, že banka prišla o miliardu korún v roku 1992 pri operáciách s Alonom. Varoval ich tiež popredný manažér KB, že o B.C.L. sa nevie dosť, aby sa dalo posúdiť jej finančné zdravie a že "riaditeľ firmy Barak Alon je zároveň zamestnancom niekoľkých ďalších firiem, ktoré sídlia na rovnakej adrese ako firma B.C.L. Z tohto dôvodu nemožno vylúčiť riziko prelievania kapitálu". Predstavenstvo KB v súvislosti s B.C.L varovala tiež rakúska banka a hovorila o "možnosti prania špinavých peňazí, prelievania peňazí z účtu na účet".
Politické konexie?
Pri špekuláciách, prečo predstavenstvo banky tajilo informácie o Alonových úverových schopnostiach, sa do popredia dostali politické konexie Alonovej rodiny. Barakov otec Šlomo Alon neváhal v prípade potreby využiť silné ruské kontakty. Zorganizoval tiež stretnutie v Moskve ohľadom vyrovnania ruského dlhu voči Českej republike medzi ministrom zahraničia Jevgenijom Primakovom a poprednými českými predstaviteľmi.
V rokoch 1997 až 1998 požičal Barakov obchodný partner Karl Heinz Hauptmann 20 miliónov korún vtedy ešte opozičnej ČSSD Miloša Zemana. Ďalší z Barakových partnerov, švajčiarsky podnikateľ Zeno Meier v roku 1999 zaplatil 14 miliónov korún za takmer bezcenné akcie spoločnosti blízkej ministrovi financií Ivovi Svobodovi, pričom peniaze prišli z Alonovho účtu. Svoboda neskôr nominoval Korax Holding ako nástroj na vymáhanie 130 miliárd korún, ktoré Rusko dlžilo Českej republike. Konateľmi Korax Holding boli Alon a Meier.
Prirodzene, vzhľadom na sumu, ktorá bola v hre, si Alon kryl všetky pozície. Medzi trinástimi ľuďmi obvinenými z podvodu spáchaného na Komerčnej banke sú aj bývalý predseda banky Richard Salzmann, ktorý bol senátorom za ODS, tiež Karol Dyba, bývalý minister hospodárstva za ODS, a Jan Stráský, bývalý minister dopravy a zdravotníctva za ODS. Ako sa však premlčacia lehota chýli ku koncu, proces ostáva stáť na mŕtvom bode.
Pritom Najvyšší súd dva razy zrušil rozsudky nižších súdov oslobodzujúce obvinených. Pokiaľ ide o Baraka Alona, za posledné desaťročie bol vo väzbe v Rakúsku a Maďarsku. B.C.L. spáchala totiž podobný podvod na maďarskej Postabank, ktorá prišla o 12 miliónov USD. Od prepustenia z väzenia vo Viedni v roku 2003, keď odovzdal pas a sľúbil, že neutečie, sa vyparil.
Vplyvná rodina
Šlomo Alon sa narodil v Poľsku v roku 1937, ale pred vojnou utiekol s rodičmi do Palestíny. Neskôr pracoval v izraelských diplomatických službách v Moskve.
V 70. rokoch sa usadil vo Viedni. Vlastní napríklad izraelskú firmu špičkových technológií Teleran v Tel Avive, ktorá robí väčšinu armádnych telekomunikačných prác. Jedným z jej zákazníkov bolo aj maďarské ministerstvo vnútra.
Mladší syn Šloma Alona Nir je bývalým členom izraelského národného futbalového mužstva. Jeho majetky zahŕňajú aj firmu Altro so sídlom vo Viedni, ktorá obchoduje s komoditami z bývalého Sovietskeho zväzu a má pobočky v Taškente, Ašchabade a Moskve. Spoločnosť Altro zrejme stála za miliardovou stratou Českej Komerčnej banky v roku 1992.
Šlomo Alon sa podľa polície zúčastnil na pražskom stretnutí v roku 1999 s vtedajším ministrom financií Ivom Svobodom, Miroslavom Šloufom - vtedajším poradcom premiéra Miloša Zemana, poslancom za ČSSD Michalom Krausom a kontroverzným obchodníkom Františkom Mrázkom. Mrázek bol tiež obchodným partnerom ďalšieho Šlomovho syna Baraka v česko-krumlovskom pivovare Eggenberg. Šlomo Alon mal na stretnutí načrtnúť svoj plán, ako získať späť časť z dlhu Ruska vo výške 100 miliárd korún voči Českej republike - tým, že by sa odpredal súkromným spoločnostiam. Rok nato sa dlh predal za asi pätinu hodnoty neznámej českej spoločnosti menom Falkon Capital, ktorú vlastnili Izraelčania pôvodom zo Sovietskeho zväzu. Peniaze sa nikdy nevrátili. Mrázka zavraždili a Svobodu odsúdili na päť rokov za podvod v súvislosti so spoločnosťou Liberta.
ZDROJE: Předčasné nesmrtelné, Respekt, 15. 10. 2007; Lenka Kadeřávková, První bankéř už odmítl nést odpovednost za osmimiliardovou ztrátu, Právo, 22. 2. 2005; Tomáš Horejší, Barak Alon: muž, který vždy dosáhl svého, Lidové noviny, 14. 9. 2000; Jan Macháček, Na stopě zločinu, Respekt, 3. 1. 2000; Jan Macháček a Hana Lešenarivá, Kostlivec za osm milliard, Respekt, 20. 12. 1999.
