enými očami je typický pre Japonsko. Usmievajúceho sa Budhu často vidieť v juhoázijských krajinách." Zašli sme do kaviarne a ja som svojej žene vysvetlil, ako to s tým Budhom je.
Asi v 5. storočí pred Kristom bol istý Siddhárta Gautama, zvaný aj Sakyamuni, zo severnej Indie po hlbokej meditácii osvietený a stal sa "Budhom". Je to najvyšší titul pre muža, ktorý si uvedomil pravdu života, bol "Prebudený". Až do smrti sa potom venoval učeniu svojej cesty. Taký bol začiatok budhizmu, jedného z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev. Sto rokov po jeho smrti sa budhizmus rozdelil na Theravada a Mahayana budhizmus.
Theravada budhizmus je konzervatívny a verne nasleduje Sakyamuniho učenie. Rozšíril sa v juhoázijských krajinách, napríklad v Thajsku, Kambodži, Burme, na Srí Lanke. Mahayana budhizmus je progresívny, otvorenejší a pružnejší vo vzťahu k Sakyamuniho učeniu. Preto sa počas mnohých rokov vytvorili viaceré jeho frakcie a tie sa rozšírili v krajinách severnej Ázie - v Číne, Kórei a Japonsku.
Podobizeň Budhu so zatvorenými očami, ktorú si moja žena všimla v obchode, používa Mahayana budhistická frakcia Zen. Ale to, že má oči zatvorené, nie je úplne pravda. Má ich iba privreté. Budha robí "zazen" - sedí v tichej meditácii - a dostáva sa do stavu spirituálneho osvietenia. Pritom sa mu prirodzene privierajú oči. Ak by mal oči úplne zatvorené, jeho myseľ by bola zameraná iba na veci, ktoré nevidieť. Ak by sedel s očami otvorenými dokorán, myslel by iba na veci viditeľné. Podobizeň Budhu s privretými očami teda ukazuje, že on je v rozpoložení, keď dokáže vnímať oboje - svoje vnútro aj okolie, ale ani v jednom z tých svetov nie je uväznený.
Čo je zaujímavé, napriek tomu, že náboženské pravidlá Theravada budhizmu sú prísne, podobizeň Budhu sa tam používa slobodne v rôznych polohách - stojí, leží, má otvorené oči a usmieva sa...
"A ako sa správať k takej soške Budhu? Treba sa k nej každý deň modliť?" pýtal sa ma raz ktosi. No, možno niektorí Japonci zbožšťujú sošku Budhu, ale podľa môjho názoru nie je modlenie sa k soške úplne namieste. Gautama (Sakyamuni), ktorý sa stal Budhom, je ľudský tvor, človek a veľký učiteľ, nie boh. Hovorí sa dokonca, že počas života nedovolil zaznamenať jeho portrét a zbožňujúco ho uctievať.
Zatiaľ čo pre kresťana je šťastím spojenie s Bohom a pocit jeho prítomnosti, v budhizme znamená šťastie oslobodiť sa úplne od svojho ega a zbaviť myseľ zbytočných svetských túžob. O tento pocit netreba prosiť soškou Budhu. Váš Budha je iba pozorovateľ a pohľad na neho vám má len pripomenúť, že odpoveď máte hľadať niekde okolo vás. Musíte ju nájsť sami.
Moja "západná" žena teraz začína lepšie rozumieť tomu, prečo tak často potrebujem ticho.
