Štúdiá, ateliéry, apartmány či lofty namiesto bytov. Na tieto a im podobné nové formy bývania si na Slovensku ešte len zvykáme. Mnohé z názvov prišli najmä so zahraničnými developermi. Nie vždy sa však správne používajú a nie vždy správne chápeme ich význam.
N ie je to ešte tak dávno, keď sa na Slovensku dali kúpiť len "byty" a "atypické byty". Táto tradičná klasifikácia sa zmenila. "Nové formáty prišli spolu so zahraničnými developermi," hovorí architekt Dušan Fischer. Podľa architekta Karola Hoffmana sa nie vždy správne používajú. "Niekedy ide skôr o dobrý marketingový ťah, ako o skutočné vystihnutie tej-ktorej formy," mieni Hoffman.
Čo musí mať byt
Slovenské normy, ktoré využívajú architekti, projektanti a stavebníci v súčasnosti poznajú len pojmy byt a rodinný dom.
Byt je definovaný ako priestor určený na trvalé bývanie. Jeho obytná plocha nesmie byť menšia ako šestnásť metrov štvorcových a najmenšia izba nesmie byť menšia ako osem metrov štvorcových. Zásadnou normou, ktorú treba u bytov dodržiavať je napríklad svetlotechnická norma. Tá hovorí, že najmenej tretina obytnej plochy bytu musí byť preslnená (teda osvetlená priamym slnkom) minimálne jeden a pol hodiny denne.
Ak teda kupujete miesto na bývanie v bytovom dome, ktoré predávajúci označil inak ako byt, je zrejmé, že tieto podmienky síce môže, ale nemusí spĺňať. "Izby môžu byť menšie a nemusí byť splnená alebo úplne splnená podmienka preslnenia," upozorňuje Hoffman. Aj keď rôznorodosť foriem bývania od loftov až po apartmány je obohatením trhu a mnohé z nich sa vyvíjali dlhé roky v Európe či v Amerike, architekt radí: Kým kúpite, mali by ste vedieť, do čoho sa idete sťahovať. Každému totiž nemusí vyhovovať všetko.
Ako je to s garsónkami
Príkladom zmien v slovníku predajcov v závislosti od toho, z ktorej krajiny prišli, je označenie jeden (prípadne viac) plus kk. Skratka kk nie je nič iné, ako kuchynský kút a v susednej Českej republike sa tak označujú garsónky.
Garsónka je spravidla veľmi malý byt, v ktorom už nie je možné vytvoriť samostatnú kuchyňu. Jej pôvodnú formu využívali skôr starí mládenci, ktorí nemali potrebu variť a stačil im malý priestor - preto nájdeme len jedno a dvojgarsónky, a nie trojgarsónky. V slovníku developerov sa však názov zložený z počtu izieb a skratky kk používa na ponuku módneho bývania v bytoch, ktoré nemajú samostatnú kuchyňu. Nie je to preto, že by sa tam nevošla, ale preto, že niektorí klienti uprednostňujú istý životný štýl - namiesto pravidelnej prípravy stravy v domácnosti im lepšie vyhovuje stravovať sa vonku. Doma využívajú skôr polotovary, ako by sa púšťali do kompletných jedálničkov. Inzerovaný byt tri plus kk na rozdiel od garsónky v pravom zmysle slova môže mať aj vyše 170 metrov štvorcových a napriek tomu má len kuchynský kút.
Staromládeneckým bytom z histórie, ktorý na Slovensko prichádza z Anglicka, je napríklad štúdio.
Hra so svetlom
Ak sa rozhodnete ísť bývať do ateliéru, môžete očakávať byt na vyšších poschodiach s presklenenými stenami. Ak však predajca, či developer tento pojem používa správne, nečakajte, že vás v ňom ráno zobudia priame slnečné lúče. "Ateliéry sú vo svojej podstate jednoizbové byty alebo garsónky. Žili v nich umelci. Tí nepotrebovali slnko, ale rozptýlené svetlo zo severu," hovorí Hoffman. Tento termín sa však podľa neho často využíva nesprávne a používa sa ako marketingový nástroj pre odbyt väčších garsóniek orientovaných na sever.
Apartmány a bývanie
Apartmán je názov z americkej angličtiny a označuje byt. Súčasná ponuka apartmánov môže znamenať niečo iné, ako "náš" byt definovaný v normách.
Apartmány na náš realitný trh developeri ponúkli skôr ako možnosť bývania pre potreby firiem, pričom aj v apartmáne sa zo zákona možno prihlásiť na trvalý pobyt. Rozdiel medzi bytom a apartmánom môže byť v prevedení, nesplnení noriem pre byty (napríklad v svetlotechnike), prídavkom je zavedenie služieb, ktoré bývanie v apartmáne približujú k hotelu.
Príkladom môže byť apartmánový dom Viedeň v projekte Vienna Gate, kde bude zabezpečená napríklad 24-hodinová recepcia, zabudované budú samohasiace zariadenia (v bytoch nie sú bežné, využívajú sa v kanceláriách) a pri predaji sa ráta s odpočtom DPH.
Lofty a loftové byty
Lofty pôvodne vznikali v podkroví (loft v angličtine znamená podkrovie a celý rad loftov môžeme vidieť napríklad okolo Temže). Neskôr tak začali označovať byty v pôvodne priemyselných stavbách prestavaných na bývanie, či už v Anglicku (londýnske Docklands) alebo v USA. Zatiaľ čo slovenská norma pre byt stanovuje výšku miestností na 2,5 metra, u loftov je to oveľa viac - záleží na parametroch prestavovanej budovy.
Lofty developeri ponúkajú zväčša ako luxusnú formu bývania, zvyčajne ide o otvorený priestor 80 až 100 metrov štvorcových s vysokými stropmi, presklenenými stenami a inými prvkami, ktoré pripomínajú priemyselné prostredie (tehlové steny, priznané technické detaily). Ide o viacúrovňové bývanie v jednom otvorenom priestore, nerozdelené priečkami. Ako také je určené viac samostatne žijúcim a bezdetným párom ako rodinám, ktoré vyžadujú aj určité súkromie. Keďže ide o veľký priestor, sú náročnejšie na vykurovanie. V Bratislave zvažuje lofty ako možnú alternatívu spoločnosť Orco Property Group, ktorá pripravuje prestavbu pivovaru Stein.
Kúpiť si však už možno tzv. loftové byty. Tie by podľa developera GTC, ktorý ich ponúka v projekte Vinohradis, mali duch loftu zachovať, no v novostavbe spravili kompromisy. Stropy zostávajú takmer šesť metrov vysoké a takmer rovnako vysoké budú aj presklené plochy v obývacej časti. Kompromisom je však členenie priestoru na dennú a nočnú časť. Loftové byty sa v Bratislave predávajú. Hoci pre väčšiu plochu sú aj finančne náročnejšie, z vyše tridsiatky, ktoré ponúkli na trh v auguste ich zostalo v ponuke deväť.
Vily a mestské vily
Vila ako forma bývania vznikla v období Rímskej ríše ako víkendové bývanie pre bohaté vrstvy. Neskôr, keď sa patríciovia sťahovali bližšie k mestu, vznikali prímestské vily. "Ale stále to bol obrovský rodinný dom mimo mesta," hovorí Hoffman. Po zániku rímskej ríše termín vila oživil renesančný architekt Paládio a definíciu zahrnul do svojich kníh o architektúre. Opäť to boli vidiecke sídla pre luxusnú vrstvu obyvateľstva a po Paládiovi nikto ďalšiu definíciu nevytvoril. Po roku 1900 sa vily do architektúry opäť vrátili. Bohatšie rodiny v Európe i v Amerike si nechali od architektov navrhovať veľké, nadštandardné rodinné domy - vily, najbližšia vila z nich sa nachádza v Brne (Vila Tugendhat). Takéto stavby sa síce nachádzali v intraviláne mesta, ale skôr v parkoch alebo iných oddychových zónach a boli späté s prírodou. Išlo o atypické, originálne stavby, viac umelecké diela ako domy na bývanie. Dnes v inzerátoch ponúkané vily ťažko možno za skutočné vily považovať. Predávajúci týmto označením chcú vyjadriť veľkosť a nadštandardné vybavenie rodinného domu.
Podobne je to s takzvanými mestskými vilami od developerov. Termín mestská vila architektúra ani nepozná. "Ak sa v stavbe nachádzajú viac ako tri byty, je to bytový dom," hovorí Hoffman. Predajcovia sa názvom mestská vila spravidla snažia zatraktívniť ponuku bytov v malých bytovkách, ktoré sa nachádzajú v zeleni, a teda v kontakte s prírodou.
Halka Tytykalová
