PEKING, BRATISLAVA. Najdlhšia čínska rieka Jang C'-ťiang už dávno nebola taká plytká. Jej hladina klesla v niektorých oblastiach na najnižšiu úroveň za posledných 142 rokov.
Rieka, ktorej Číňania hovoria jednoducho Dlhá, je pritom zdrojom vody pre stovky miliónov ľudí. Niektorí z nich dokázali suchá využiť. Farmárka z centrálnej provincie Chu-pej si vo vyschnutom koryte založila záhradku. O svoju úrodu sa nebojí. Voda sa vraj vráti najskôr o pár mesiacov.
Sucho skomplikovalo situáciu prepravným spoločnostiam. Prišlo totiž o mesiac skôr a hladina neočakávane klesla. Na plytčine vyše 6-tisíc kilometrovej rieky tak uviazlo už viac než 40 lodí.
Nízky stav vody spôsobil nedostatok zrážok v tibetskom pohorí Tangla, kde rieka pramení.
Objem prietoku Jang C'-ťiang (na snímke Reuters) klesol minulý mesiac o polovicu aj zásluhou priehrady Tri rokliny, kde napúšťali komory na prevádzku vodnej elektrárne. Správa vodného diela zodpovednosť za skomplikovanie situácie na rieke odmieta.
Ekológovia stavbu gigantickej priehrady, ktorá má riešiť problém zavlažovania, už dlho považujú za nebezpečný zásah do životného prostredia.
Suchá aj záplavy sú v Číne veľmi častým problémom. Viac než šesťsto väčších a stredne veľkých miest v Číne trpí nedostatkom vody. Môže za to nielen rýchlo rastúca populácia, ktorá sa sťahuje do ekonomických centier, ale aj zmeny klímy spôsobené priemyselným znečistením a vyčerpávaním zdrojov podzemnej vody na pobreží.
Autor: pj
