KÁBUL, BRATISLAVA. Samovražedný atentátnik si nemohol vybrať symbolickejšie miesto ako päťhviezdičkový hotel Serena v centre Kábulu. Keď sa začiatkom týždňa odpálil pred luxusnou budovou, ktorá mala predstavovať tú modernejšiu tvár krajiny, výbuch pocítil aj nórsky minister zahrančia, ktorý bol tiež v hoteli ubytovaný.
Talibanu a extrémistom napojeným na alKáidu sa v Afganistane darí, o čom svedčí aj sebavedomý výber cieľov na cudzincov.
Naopak, NATO čelí kritike, že situáciu v hornatej krajine, kde ľudia stále veria viac rodovým štruktúram než centrálnej vláde, nezvláda. Podľa stránky icasualties.org bol posledný rok v Afganistane pre americké jednotky a ich spojencov najkrvavejší od invázie do krajiny v roku 2001.
Gates: Ste slabí, Európania
Naposledy do európskych vojakov pichol americký minister obrany Robert Gates. Spojené štáty vysielajú do Afganistanu ďalších 3200 vojakov s tým, že európski vojaci sú veľmi slabo trénovaní na boj proti teroristom.
„Obávam, sa že niektoré vojenské jednotky nevedia, ako sa robia protiextrémistické operácie,“ povedal Gates v rozhovore pre Los Angeles Times. Väčšina európskych vojakov podľa neho na to ani nie je trénovaná.
Jeho slová sa dotkli holandskej vlády, ktorá len nedávno rozhodla o posilnení svojej misie napriek nesúhlasu verejnosti. Na vysvetlenie si dokonca ministerstvo zahraničia zavolalo amerického veľvyslanca v Holandsku.
Po stretnutí holandská vláda vyhlásila, že problém je vyriešený. Gates upresnil, že nemal na mysli Britov, Holanďanov a Kanaďanov.
„Majú právo byť urazení,“ myslí si Tomáš Valášek z londýnskeho Centra pre európsku reformu. „Boli to práve Holanďania, ktorí si zmodernizovali armádu a aj vďaka ich misii NATO funguje lepšie v Afganistane. Samozrejme, sú však krajiny, ktoré sa príliš spoliehajú na ten starý model fungovania. Holandsko však určite medzi nimi nie je,“ povedal Valášek .
Keď zlyháva vláda
Oveľa väčší problém ako vojenský v Afganistane, je podľa Valáška politický. „Ľudia stále nepodporujú slabú centrálnu vládu, ktorá tam nikdy ani silná nebola, stále tam nie je prosperita a nefunguje vzdelávací systém,“ hovorí Valášek.
Jedným z najväčších problémov je nielen podľa afganského prezidenta Hamída Karzáího malý počet vojakov. Podľa prezidenta NATO bude musieť ostať v Afganistane minimálne do roku 2010.
O zvýšenie počtu vojakov sa snaží aj americký minister obrany Gates. Naráža skôr na odpor. O tom, či zostanú aj po budúcom roku, váhajú napríklad Kanaďania, ktorí tam majú okolo dvoch tisíc vojakov.
Slovensko má v Afganistane 56 vojakov, misiu plánuje zdvojnásobiť. Napriek symbolickému počtu a pomerne nenáročnej aktivite (vojaci nie sú nasadzovaní do bojov s extrémistami) má podľa Valáška slovenská misia veľký význam. „Nejde len o politiku a vyjadrenie solidarity. Keby sme to nerobili my, museli by to robiť iní.“
