ingu ATP.
Je návrat do turnajového kolotoča ľahší či ťažší, než ste si predstavovali?
„Nevedel som, aké to bude. V posledných štyroch mesiacoch pred návratom som však tvrdo trénoval, dobre som sa pripravil. V prvom zápase kvalifikácie na challengeri v Tunise, kde som dostal voľnú kartu, som hral ešte nervózne. Potom som sa upokojil a môj výkon sa zlepšoval. S vystúpením na doterajších turnajoch som spokojný.“
Pred ôsmimi rokmi ste začínali profesionálnu kariéru na turnajoch ITF Futures ako junior. Dá sa sa to porovnať?
„Celkom iste to mám teraz ľahšie ako predtým. Vtedy som bol mladý, vyľakaný. Teraz mám mnoho skúseností, bol som v top 50.“
Poznali vás hráči na turnajoch a ako na vás reagovali?
„Väčšina tenistov ma poznala, komunikovali sme bez problémov. V zápasoch som u súperov cítil rešpekt, u niektorých aj obavy.“
V českej Opave na konci roka a v nemeckom Nusslochu na začiatku nového roka ste vyhrali dva turnaje ITF Futures za sebou. Na koľko percent z vašej vrcholnej formy v roku 2005 teraz hráte?
„Tak na 70 percent. V mojej hre sú ešte nedostatky, herná neistota. Ale to sa zlepší, keď budem na turnajoch vyššej kategórie hrať s kvalitnejšími súpermi. Povediac tenisovým žargónom: potrebujem sa vyhrať.“
Vo svetovom rebríčku ste sa za dva mesiace dostali do päťstovky. Bude to už stačiť na priamu účasť v challengerových turnajoch?
„Mám s tým problémy. Na budúci týždeň som sa prihlásil do nemeckého Heilbronnu, chcel som voľnú kartu. Pred pár rokmi som tento turnaj vyhral. Ale organizátori moju požiadavku neakceptovali. Pôjdem tam a uvidím, či sa s renkingom zmestím aspoň do kvalifikácie. V ďalších týždňoch budem musieť zbierať body na turnajoch ITF Futures, aby som sa neskoršie na challengery dostal bez ťažkostí.“
S Jánom Krošlákom ste hrali spolu v Davisovom pohári, teraz je vaším trénerom. Aký je?
„Prísny. Ale vie, kedy treba zľaviť, aby bola dobrá atmosféra. Rozumieme si.“
Tréner o vás vravel, že po návrate ste v tréningu zodpovednejší, tenis si viac vážite. Ako ste sa zmenili za dva roky?
„Hm, stratil som možno najlepšie roky svojej kariéry. Snažím sa čo najrýchlejšie dostať sa znova hore. Robím pre to v príprave všetko. Pri tenise teraz viac rozmýšľam, ale v štýle hry som nič nemenil.
Iným sa zdáte vážnejší ako predtým.
„Čudujete sa? Som o dva roky starší, dostal som tvrdé ponaučenie. V tenise som nemal veriť ľuďom, ktorí sa ku mne priblížili. Otvoril som im dvere a oni to využili, ba zneužili. Prestal som im dôverovať. Nebudem hovoriť konkrétne.“
Komu dnes veríte?
„Určite rodičom. Otec zostal mojím manažérom, naňho sa vždy môžem spoľahnúť. Stará sa aj o moje tenisové zázemie.“
Ako zapôsobil dvojročný trest na vašich sponzorov?
„Väčšina z nich zostala pri mne. Verili mi, že som bol nevinný a stále ma podporujú.“
Reprezentácia Slovenska bude v apríli hrať v baráži daviscupový zápas s Gruzínskom o postup do svetovej skupiny. Prijali by ste pozvánku kapitána Miloša Mečířa do tímu?
„Tento týždeň sme mali s kapitánom na spomínanú tému debatu. Argumentoval som, že v tejto fáze sa chcem sústrediť na individuálnu kariéru, aby som sa posunul v rebríčku, zlepšil si výkonnosť. Takže som Mečířovi povedal: zatiaľ nie.“
Aký je dnes váš vzťah ku kapitánovi a hráčom tímu?
„Zostal taký ako predtým. Bežne sa rozprávame. Na turnajoch som sa stretol s Lackom Mertiňákom, Semjanom či s Kližanom.“
Pred návratom ste tvrdili, že na konci roka 2008 by ste mohli byť v top 200 svetového rebríčka. Považujete to za reálne aj po prvých skúsenostiach s turnajmi nižšej kategórie?
„Áno, stojím si za tým. Na podujatiach ITF Futures som narazil na jedného-dvoch hráčov, ktorí ma mohli ohroziť, dobre som hral na challengeroch. Zdolal som hráčov z prvej tristovky, aktuálnou formou by som sa tam mohol zaradiť. A keď sa zlepším, na konci roka budem v pohode v top 200.“
