pléna len preto, aby kompetentní začali uvažovať o konkrétnom termíne. Slovensku želá v eurozóne úspech. Guvernér Českej národnej banky ZDENĚK TŮMA.
Česko sa s eurom neponáhľa. Vy ste v médiách dokonca spomenuli až rok 2019.
„Dlhodobo udržiavam neutrálnu pozíciu. Nikdy som neodporúčal rýchly vstup. Nikdy som ani nehovoril, že euro treba odkladať. Toto rozhodnutie síce má významné ekonomické dosahy, ale aj významný politický aspekt.“
Ako ste to teda mysleli s rokom 2019?
„Ak som sa zmienil o roku 2019, myslel som to skôr ako výzvu, že pokiaľ nie sme schopní dohodnúť sa na skoršom termíne, tak poďme uvažovať o nejakom zaujímavom dátume, na ktorom sa zhodneme.“
Keď je guvernér neutrálny, potom zrejme aj celá banka. Prečo si myslíte, že centrálna banka má mať k euru neutrálny postoj?
„Pretože v závislosti od rozhodnutia, ktoré nakoniec padne, musí zaistiť hladký prechod na euro. Alebo naopak, pokiaľ sa bude toto rozhodnutie odkladať, tak musí byť schopná zaistiť dôveryhodnú menovú politiku. Z mojej pozície by nebolo vhodné, keby som napríklad loboval za príliš skoré prijatie eura a argumentoval konkrétnymi výhodami. Ohrozovalo by to kredibilitu dlhodobej nezávislej menovej politiky. Platí to aj naopak, keby som vystupoval proti skorému prechodu na euro.“
Dá sa vypočítať, kedy je najvýhodnejšie zaviesť euro?
„Podľa mňa sa to nedá spočítať. Ten obrázok nikdy nebude čiernobiely. Nemyslím si, že by ekonómovia alebo centrálna banka dokázali určiť nejakú optimálnu alternatívu. Rozhodnutie má významné politické aspekty a nemožno ho zjednodušiť len na to, že napríklad zvýši zahraničnoobchodnú výmenu alebo prospeje ekonomickému rastu. Má to plusy aj mínusy. No v určitom okamžiku treba rozhodnúť, kedy sa euro zavedie. My sa snažíme vyhodnotiť pripravenosť českej ekonomiky, aby sme dali čo najlepšiu expertízu pre budúce rozhodnutie. Nepozeráme sa pritom iba na maastrichtské kritériá. Väčší dôraz kladieme na ďalšie aspekty, napríklad, ako zladíme hospodársky cyklus s eurozónou, ako to vyzerá s pružnosťou na trhu práce a podobne. Je rad ďalších kritérií. Ale ani tam nemáte žiadne hodnoty typu, že keď dosiahneme určitú úroveň, tak je to v poriadku. Skôr je to otázka nasmerovania ekonomiky.“
Vždy to však je tak, že časť ekonomických ukazovateľov sa bude vyvíjať lepšie, inde to bude trochu škrípať.
„Tí, ktorí majú pochybnosti o projekte eura si vždy nájdu argumenty. Napríklad budú tvrdiť, že trh práce by mal byť pružnejší, aby sa ekonomika dokázala s eurom lepšie vyrovnať. A naopak, tí, ktorí argumentujú, že euro prinesie veľký prospech, hovoria, že príprava je už v súčasnosti dostačujúca. Pri ekonomickej analýze sa nikdy nezbavíme tohto rozdielneho názoru.“
Ak existuje politická vôľa, je dobré určiť si konkrétny termín.
„Skôr alebo neskôr sa ten termín bude musieť stanoviť. Kompetentných však varujem pred tým, aby sme sa nespoliehali, že budúci rok na jeseň príde Česká národná banka s výpočtom, ktorý nám ukáže, že teraz je to dobré, alebo že to bude dobré o tri roky. Neuvidíme oveľa viac nového oproti tomu, čo vidíme teraz.“
Po reformách by však česká ekonomika mohla byť viac pripravená vyrovnať sa s ekonomickými šokmi aj bez národnej menovej politiky a menového kurzu. Nemyslíte?
„Verím, že reformy vlády by českej ekonomike mohli pomôcť, aby bola flexibilnejšia. Napríklad verejné rozpočty budú v celkom slušnej situácii. No stále platí, čo hovorím dlhodobo – napriek určitému zlepšeniu, si to ešte pýta ďalšie reformy. Preto tvrdíme, že nám nejde len o maastrichtské kritériá. Musíme sa pozerať na to, či je tá situácia udržateľná najmä v oblasti rozpočtov. Či ekonomika smeruje k vyššej pružnosti a rovnako, či k nej ide aj trh práce.“
Ak sa presne opíšu výhody a nevýhody, nedá sa určiť, či je v danom momente euro výhodné?
„Výhody vymenovať môžem. Nie som však zástancom toho, že z výpočtov odvodíme termín zavedenia eura. To sa nedá. Sú tu určité plusy a mínusy, ale z toho vám nevypadne konkrétny dátum, kedy euro zaviesť.“
Ako vnímate situáciu na Slovensku, kde tento termín už „vypadol“ na začiatok roka 2009?
„Situácia u vás je iná.“
V čom?
„Po prvé, u vás sa našla politická zhoda, čo je veľmi dôležité. To nám chýba. Takéto rozhodnutie by malo ísť naprieč politickým spektrom. Nemalo by to byť len nejaké lámanie cez koleno s väčšinou jedného alebo dvoch hlasov v parlamente.“
A ďalší rozdiel?
„Líšime sa v ekonomickej rovine, konkrétne v menovej politike. My sme vždy mali trochu inú menovú politiku. Na Slovensku ste postupom času prešli k takzvanému cieľovaniu inflácie (pozn. red.: menová politika, pri ktorej centrálna banka určí, kde by sa mala pohybovať inflácia a cieľ sa snaží dosiahnuť). No bolo to už tesne predtým, ako ste si určili termín vstupu do eurozóny. Naši kolegovia v centrálnej banke na Slovensku zdôrazňovali, že máte predsa len trochu menšiu a veľmi otvorenú ekonomiku. Preto musíte dávať väčší dôraz na kurz. Pre vás je významnejšie zbaviť sa kurzového rizika.“
Chcete tým povedať, že česká ekonomika je odolnejšia proti vonkajším šokom, ktoré pôsobia cez menu?
„Zdá sa, že naša ekonomika je celkom dobre schopná žiť s plávajúcim kurzom. Kolegovia z Národnej banky Slovenska hovorili, že pre slovenskú ekonomiku by to bolo zložitejšie. To bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu, že čím skôr sa euro zavedie, tým to bude lepšie. Je ťažšie dlhodobo udržať plávajúci kurz v ekonomike, ktorá je menšia ako česká.“
Česká ekonomika je síce dvojnásobná oproti slovenskej, ale na medzinárodné pomery sú obe malé.
„Česká ekonomika nie je až taká malá. My sme stredne veľkou ekonomikou. Sme v prvej desiatke ekonomík v Európe. Samozrejme, záleží na tom, ako sa to počíta. Napríklad z hľadiska finančných aktív by bolo také Luxembursko väčšie ako my. Keď sa však na veľkosť ekonomiky budeme pozerať cez hrubý domáci produkt, tak sme stredne veľkou ekonomikou.“
Myslíte si, že je Slovensko pripravené na euro? Prezident Václav Klaus našu pripravenosť na návšteve Slovenska nepriamo spochybnil?
„Prezident Klaus je známy tým, že má pomerne skeptický postoj k euru a hlavne k skorému vstupu. Patrí v tomto smere k veľmi opatrným politikom. Jeho postoj nie je prekvapujúci.“
A váš názor, sme pripravení?
„Netrúfam si to hodnotiť. Už som povedal, ekonomická analýza vám na to nedá jednoznačnú odpoveď. Primárne je to politicko-ekonomické rozhodnutie, ktoré ste urobili. Myslím si, že ste na tej ceste už urobili veľa práce. Zdá sa, že budete schopní dosiahnuť svoj cieľ. Držím vám palce.“
Začiatkom 90. rokov ste boli na študijnom pobyte vo Veľkej Británii. Krajina je známa konzervatívnym postojom k euru a jednotnej menovej politike EÚ. Prenieslo sa to aj na vás?
„Nemyslím si, že by ma to ovplyvnilo.“
Považujete sa za ľavicového alebo pravicového ekonóma?
„Nebudem sa takto hodnotiť, pretože guvernér centrálnej banky má byť neutrálny.“
Spomínali ste reformy českej vlády. U vás sa vedú dlhé rozhovory o povinnom sporení na penziu. U nás sme ho už zaviedli. Ako hodnotíte našu dôchodkovú reformu?
„Sporov, ako to robiť, je viacej. Jeden z nich je, či sporivý pilier má byť povinný, alebo dobrovoľný. Argument pre povinné sporenie je, že ak ľudia nebudú mať nasporenú dostatočnú sumu, aj tak sa štát bude musieť o nich postarať. Liberálnejší pohľad hovorí, že ľudí nemôžeme nútiť do toho, aby si sporili.“
Vy si čo o tom myslíte?
„Nie som expert na penzijné reformy. No je zrejmé, že priebežné systémy financovania nie sú dlhodobo udržateľné. Rozhodne som zástancom toho, aby vznikol viacpilierový penzijný systém. Na to, či má byť povinný, alebo nie, nemám vyhranený názor.“
Čo si myslíte o slovenských reformách?
„Nie som na to expert. Chápem, že pre vašich čitateľov by bolo zaujímavé, ako ich hodnotím, no nechcem robiť žiadneho arbitra. Vaše reformy určite pomohli ekonomiku naštartovať a dodnes z toho ťažíte. Boli to kroky správnym smerom.“
Veľa našich ľudí pracuje v Česku. Zaujíma ich, ako sa bude vyvíjať česká koruna oproti euru. Ako odhadujete vývoj koruny?
„Dôležité je reálne zhodnocovanie. To je kombináciou nominálneho zhodnotenia a rozdielu v mierach inflácie. Postupom času, ako bude pokračovať proces doháňania vyspelejších ekonomík, by sa reálne zhodnotenie malo znižovať. Zatiaľ to odhadujem na tri až štyri percentá ročne.“
Kedy sa česká koruna už nebude oproti euru tak výrazne zhodnocovať?
„To je veštenie s krištáľovej gule. Priznám sa, že som napríklad predpokladal, že tempo zhodnocovania bude nižšie, ako je dnes. Zdá sa, že sa nám podarilo vybudovať silný potenciál na rast produktivity v českej ekonomike. Reálne zhodnocovanie je stále silné. Viem si však predstaviť, že v priebehu 5 až 7 rokov zhodnocovanie môže spadnúť na úroveň okolo dvoch percent. To by bolo už plne kompatibilné s jednotnou menou.“
