Je chvályhodné, že Tatran vydal k 60. výročiu svojho založenia jeden zo skvostov Biblie. Kniha Jóbova (Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 2007, preložil Karol Gábriš, prebásnil Viliam Turčány, ilustrácie Igor Piaček) bola pôvodne súčasťou plánu vydať v umeleckom preklade jednotlivé zväzky Starého zákona.
Príslušná edícia Panteón však po roku 1968 existovať nemohla, a tak so zánikom tohto reprezentačného vydavateľstva zanikla aj edícia. Súčasná vedúca nástupníckeho vydavateľstva Eva Mládeková našla náhodou staré zaprášené vrecko s rukopisom Knihy Jóbovej, nelenila teda a dnes ju máme na stole. V Jóbovom príbehu sa hovorí o človeku, ktorý bol bohatý a bohabojný súčasne, no celkom sa zmení, keď ho Satan raní „zhubným vredom od päty až po temä“. Anonymný autor skladby šikovne narafičil situáciu tak, že zaranžoval stretnutie Hospodina so Satanom, pri ktorom Hospodin /Jahve spomenie Jóba a nevie ho vynachváliť za bezúhonnosť napriek tomu, že Satan Jahveho „proti nemu popudil, aby ho bez príčiny nivočil.“ Na prvý pohľad dosť kuriózne, že Boh sa dá nahovoriť diablom na „výkon“ zla. Poznámkový aparát Starého zákona to vysvetľuje tým, že zlo nepochádza bezprostredne od Boha, on ho iba dopustí. Prečo, to vie hádam iba sám Boh.
Možno preto, že cnosť sa preveruje pokušením a hoci v Jóbovom prípade ide o verného služobníka Božieho, ktorý sa nedopustil ničoho, čo by bolo hodné trestu, Boh si ho iba „preveruje“. Ak by som použil moderný výraz, Jóbove skúšky sú dokonale sofistikované a celá dišputa s jeho troma priateľmi Elífazom, Bildadom a Cófarom, ktorí sa už nemôžu dívať na jeho utrpenie, je skvelou ukážkou rečníckeho umenia.
Jóbove sťažnosti a náreky sú desivé až nihilistické (“nech zhynie deň, keď som sa narodil“), vládne v nich bohatá obrazotvornosť, ktorú prekladateľsky perfektne zvládol Turčány. Anonymný autor tejto bliblickej skladby sa neuspokojil len s Jóbovou citovou argumentáciou, ale vkladá mu do úst aj celý register racionálnych dôvodov, ktorými dokazuje svoju nevinu a revoltuje. Jóbovi spolubesedníci tiež nie sú chudobní duchom, v ich dialógoch to iskrí, keď naširoko rozvíjajú otázky viny a trestu, spravodlivosti a práva.
A takto sa nám pred očami otvára celý priestor existencie ľudstva a jeho zmyslu na Zemi. Lebo Kniha Jóbova, nech v nej vystupujú postavy akokoľvek individualizované, presahuje hranice osobných osudov a tou či onou stránkou sa dotýka každého človeka. Prekladateľ z hebrejčiny Karol Gábriš (1919 – 1998), ktorý sa tohto vydania už nedožil, má v knihe zasvätený úvod a prebásňovateľove versologické poznámky svedčia o jeho vynikajúcej invenčnosti.
