Navonok banálny príbeh mladého páru v románe Iana McEwana Na pláži – čerstvého absolventa univerzity Edwarda, ktorý má ambíciu byť historikom, a hudobníčky Florence – sa odohráva v akomsi zvláštnom medziobdobí. Liberálne „zlaté šesťdesiate“ roky ešte nenastúpili, ale vo vzduchu už visel naliehavý pocit, že jedna éra sa končí.
Byť mladý je ešte stále nedostatok, sexuálnymi otázkami sa už síce zaoberajú bodré osvetové príručky, no na sexuálnu revolúciu si treba ešte pár rokov počkať.
Obaja protagonisti patria ku generácii, ktorá konvencie rodičov odmieta, no svoje životné plány chystajú podľa pravidiel iných. Próza Na pláži je nesentimentálnou analýzou ich bolestivo nezrelého vzťahu, ktorého naplnenie malo byť potvrdením dospelosti, či skôr únikom k nej.
Namiesto toho odhalilo ich sebailúzie a elementárne nedorozumenie, maskované prepiatou slušnosťou. Vlastnosti, ktoré prejavujú vo svojich povolaniach – schopnosť vcítiť sa (do hudby, či historických osobností) a sebaistota –, im v ich vzťahu chýba. Intimita pre nich zostáva oblasťou rozpakov a utrpenia.
Okolnosti ich svadobnej noci, ktoré tvoria ústrednú líniu rozprávania, sú plné trápnosti a úzkosti. Očakávaná vášeň neprichádza a priebeh udalostí pripomína skôr zložitú chirurgickú operáciu.
Edwardova nervozita z vlastnej sexuálnej neskúsenosti a strach zo zlyhania, Florencin des, že manžel odhalí jej fyzický odpor k sexu (na pôvod jej traumy autor poukazuje v jemných náznakoch), sú však iba symptómami, ktoré spôsobuje ich nezrelosť a neschopnosť vyznať sa jeden v druhom, no najmä v sebe.
Z páru, spojeného mladistvou zaľúbenosťou a skvelou perspektívou, sa stávajú dvaja cudzí ľudia, ktorí nechápu, čo ich priviedlo do takejto situácie. Vinný nie je nikto, udalosti sú len trpkým a logickým vyústením sebaklamov oboch hrdinov.
Príbeh románu, ktorý predvedením ilúzií mladosti – príslovečného „lyrického veku“ pripomenie menej prešpekulovanú a možno empatickejšiu variáciu na kunderovské „směšné lásky“, je vyrozprávaný optikou nášho súčasníka. Ten vie, že dnešné časy by zábrany a problémy týchto postáv vyhodnotili ako zvládnuteľné a malicherné.
Autor však svoje postavy nestrápňuje a s istým náhľadom, ale bez irónie sprostredkúva ich zložitý vnútorný svet. Ich záverečná konfrontácia potom prináša vytriezvenie a konflikt, po ktorom ostáva len neodvolateľný pocit straty a zbytočné úvahy o tom, že veci sa mohli vyvinúť aj inak.
Ian McEwan: Na pláži.
Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2007.
Preklad Katarína Karovičová.
Autor: Ivana Taranenková (Autorka je literárna kritička)
