Spisovateľka J. K. Rowlingová siedmym dielom uzatvorila paralelný príbeh Harryho Pottera a Toma Riddla.
V závere šiesteho dielu potterovskej ságy Harry stráca aj poslednú istotu, ktorou mu bola škola na Rokfortskom zámku. Riaditeľ Dumbledore umiera v jednej z jeho veží a šestnásťročný čarodejník si uvedomuje, že má príliš málo odpovedí a odvahy na to, aby zničil zlo, ktoré sa chystá ovládnuť jeho svet.
Pre humor už nezostalo miesto
Detská naivita sa však z kníh vytratila oveľa skôr, spolu s Harryho bezstarostným detstvom na rokfortskom internáte. Otravné hodiny elixírov, vtipné slovné prestrelky pri stoloch plných úžasného jedla a metlobalové zápasy nahradili nepríjemnejšie súčasti magického sveta.
Medzi nimi skorumpované Ministerstvo mágie a byrokracia, noviny Denný Prorok uverejňujúce klamstvá, smutné oddelenia nemocnice sv. Munga, či súdy nespravodlivo obviňujúce nevinných.
J. K. Rowlingová v siedmom dieli uzatvára množstvo prepletených príbehov a veľa vysvetľuje. Dopĺňa skladačku legendami, históriou a zabudnutými príbehmi, ktorými dokresľuje obraz čarodejníckeho sveta a dáva mu hlbší zmysel. Lenže práve vysvetľovanie je jej najväčším problémom. Čaro predchádzajúcich príbehov spočívalo v ich nejednoznačnosti a v nedopovedanom, ktoré dávali priestor čitateľskej fantázii.
Aj vďaka tímu editorov, ktorým za to právom patrí obdiv, sa jej desiatky situácií podarilo dokončiť bez výrazných chýb, avšak na úkor štýlu, ktorý je v porovnaní s ostatnými knihami oveľa prozaickejší a jednoduchší. V atmosfére, ktorá nie je o nič temnejšia než v predchádzajúcich troch dieloch, už akosi nezostalo miesto na humor.
Zbytočný epilóg
Harry stojí pred neľahkou úlohou nájsť a zničiť Voldemortove horcruxy, do ktorých rozložil svoju dušu. Postupne sa však dozvedá aj o tzv. daroch smrti, ktoré podľa detskej rozprávky zabezpečia ich majiteľovi moc a nesmrteľnosť. Harry stojí pred dilemou, keďže zozbieranie horcuxov aj darov by viedlo k zničeniu Voldemorta, chýba mu však čas.
Cesta k veľkému víťazstvu je vydláždená malými prehrami a dospievajúci chlapec sa musí sám rozhodnúť, koho je schopný obetovať a čo v živote stojí za to, aby pre to trpel.
Chvíľami sa zdá, že Rowlingová svoj čarodejnícky svet zničí, a tým všetko uzavrie. Potešila by tým literárnych kritikov, ktorí by radi zabudli na to, že táto sága nie je postmoderným štylistickým cvičením, ale príbehom pre deti.
Rowlingová sa navyše skôr ako k literárnym etudám prikláňa k tradícii anglického románu 19. storočia a na záver pridáva aj epilóg. Tých pár strán si mohla odpustiť, keďže patetickosťou prekonávajú dokonca aj príbehy Rosamundy Pilcherovej a na celkovom dojme z knihy nepridávajú.
Nečakaný hrdina
Azda preto, že sa sama autorka so svojím svetom nelúčila ľahko, je druhá časť knihy až príliš sentimentálna. Čitatelia, najmä tí, ktorí si obľúbili domáceho elfa Dobbyho, vlkolaka Lupina či excentrickú Tonksovú, by si teda mali zadovážiť aj veľkú zásobu vreckoviek.
A tých, čo neznášali slizkého učiteľa elixírov Snapa, čaká nemalé prekvapenie. Táto kniha totiž z tohto dvojitého agenta robí hrdinu celej série takým spôsobom, že slabším povahám potečú slzy prúdom.
Paralelný príbeh dvoch chlapcov Harryho Pottera a Toma Riddla sa teda končí. Zatiaľ čo jeden z nich sa rozhodol ísť za ilúziou moci a urobil zo seba Lorda Voldemorta, druhý dal prednosť ľudskosti a priateľstvu. A nám zostáva počkať, kým hlas marketingu stíchne a Harry Potter dokáže, že aj bez neho patrí medzi to najlepšie z detskej literatúry.
J. K. Rowlingová: Harry Potter a Dary smrti.
Ikar, Bratislava 2008. Preklad Oľga Kralovičová.
Autor: Aňa Ostrihoňová Autorka je publicistka
