Aj tí, ktorí pred dokumentmi preferujú hraný film, si pravdepodobne pamätajú na zhnusenie, pred ktorým sa len ťažko dalo uniknúť pri sledovaní Seidlových Psích dni. Pozerať sa na jeho filmy je ako dobrovoľne si napustiť do vane bublajúcu skazenosť a masochisticky sa v tej stoke čľapotať.
Takýto úvod neznie ako príťažlivá pozvánka do kina, ale byť príťažlivý je to posledné, čo Seidla trápi. Psie dni boli viac než dobré, i keď ukazovali zlo. Boli viac než smutné - boli zúfalo zúfalé.
Veľa nádeje nemá zmysel očakávať ani v jeho najnovšom hranom filme Import - Export, hoci snímka má už dosť festivalových cien. Seidl v ňom rozvíja myšlienku európskeho východu - západu. A ilúzie, ktoré tá druhá, nepoznaná svetová strana ponúka. Akoby sen o najplnejšom živote čakal práve tam, kde sme sa nenarodili. V tom je ten háčik.
Tomu uverí Oľga aj Pauli, dve nádherné postavy, ktoré žijú na dvoch stranách Európy. Zdravotná sestrička Oľga býva s matkou a dieťaťom na Ukrajine, v krajine bez vízie lepšieho života. Odchádza do Rakúska a končí ako upratovačka na geriatrii.
Rakúšan Pauli sa síce narodil v krajine, ktorá ho nenechá prepadnúť sa až na dno sociálnej siete, ale aj tak sa mu nedarí. Má dosť veľký problém nájsť si zamestnanie, a keď sa mu to podarí - napríklad ako strážnik - prichádza ďalší veľký problém - udržať si ho. Vezie sa rýchlo dolu na špirále dlžôb. Nádej vidí na Ukrajine. Odchádza tam so svojím nechutným otčimom opravovať hracie automaty.
Pauli ani Oľga nie sú herci, režisér pracuje rád s nehercami. Sú presvedčiví, z čoho pri otvorenejších scénach až strasie. Sú takí neznesiteľne opustení vo svojej čistote.
Ulrich Seidl sa nesnaží byť príťažlivý, je krutý ako svet v 21. storočí a deziluzívny ako pravda vo svojej nahote. Bolestivý ako voyerský pohľad kamerou do rakúskeho starobinca. Obrazy účinkujú ako mučiaci nástroj, v ktorom nemilosrdne zviera našu dušu. Možno preto, aby sme si ozrejmili, či sa nepremenila na zábavný park bez hraníc, umelohmotný bál či opustený tovar vo výpredaji.
Tentoraz je jeho vyše dvojhodinová výpoveď veľmi intenzívna. Drží diváka v bolestivom kŕči, lebo nechce klamať. Ani o tom, akú slasť dokáže priniesť ponižovanie, ani o tom, že čím viac sa Európa spája, tým vyššie rastie vlna xenofóbie.
Keď Ulrich Seidl prišiel uviesť na Medzinárodný filmový festival Bratislava Import - Export, oznámil publiku, že smiať sa je dovolené. Je to ťažká výzva. Aj pre tvrdých cynikov.
Import Export, Rakúsko, 2007, 135 min.
Réžia: Ulrich Seidl. Scenár: Ulrich Seidl, Veronika Franz. Kamera: Ed Lachman, Wolfgang Thaler.
Hrajú: Jekaterina Rak, Paul Hoffmann, Michael Thomas, Maria Hofstätter
Premiéra v SR: dnes, v bratislavskom Charlie centrum
