Nie je od veci pripomenúť si, že normalizácia si popri politických čistkách podriadila aj repertoáre divadiel. Žiadali sa pracovné hrdinstvo, optimizmus, boj proti všetkému, čo nebolo socialistickým ideálom.
Najmenej tromi hrami v 70. a 80. rokoch výrazne prehovoril do vtedajšej spoločnosti slovenský dramatik Osvald Zahradník.
V Rusku to bolo inak
Dramatik, ktorý tento rok oslavuje sedemdesiatpäť rokov, prišiel v roku 1973 s hrou Sólo pre bicie (hodiny). Namiesto smelých plánov budovateľov komunizmu zobrazil ľudí na konci životnej púte, ktorí už nevideli žiadnu perspektívu, v realite všedných dní nenachádzali miesto, a preto žili minulosti, spomienkam. Po úspechu v SND zarezonovala aj v Prešove, Košiciach, Zvolene, Ostrave, Brne, ale aj v zahraničí, v Bulharsku, Sovietskom zväze, Poľsku, ba i vo Fínsku a Taliansku.
Ani ďalšia jeho hra, Sonatína pre páva, nenadchla ideologických strážcov. A do tretice moralitu z obdobia druhej svetovej vojny Všetci sa nevracajú stiahli v SND ešte počas skúšobného procesu. Premiéru mala pod názvom Meno pre Michala až o desaťročie neskôr v DJZ Prešov. Hoci v iných hrách - divadelných, rozhlasových i televíznych - už nenarážal na ideológiu, hovoril o obyčajných ľuďoch - pôsobivo a pravdivo.
Inak to bolo v Ruskej federácii, kde Osvald Zahradník od premiéry Sóla (1973) patrí k divácky i divadelne úspešným autorom. Jeho humanizmus stále rezonuje s tamojšou realitou.
Moskovské umelecké divadlo Antona Pavloviča Čechova za výdatnej podpory šéfa Federálnej agentúry pre kultúru a kinematografiu RF Michaila Jefimoviča Švydkoja usporiadalo v decembri uplynulého roka v štúdiu Divadla MCHT večer na počesť Osvalda Zahradníka na úrovni, ktorú si doma nevieme ani predstaviť.
Divadelníci z Jarosľavla priviezli ukážku najnovšej inscenácie Sóla, detský zbor zaspieval baladu o sile ľudskosti. Medzi gratulantmi boli rektor Školy MCHT Anatolij Smeľanskij, Oleg Tabakov, režiséri Rimas Tuminas, Sergej Jašin, či Anatolij Sandžbal i jediná žijúca herečka z pamätnej 'mchatovskej' inscenácie Sóla Irina Mirošničenková. Pripomenuli paradoxy vzťahov ruskej a slovenskej kultúry, tragédiu roku 1968, aj zodpovednosť, ktorú za svoje životné kroky každý nesie sám.
Bez pozícií
Osvald Zahradník nebol disidentom, ale vlastné názory a postoje si vedel obhájiť po celé 70. a 80. roky. Aj v ďalších textoch ho zaujímali osudy ľudí, ktorí nestáli v prvých pozíciách. Hoci úspech Sóla pre bicie (hodiny) sa mu doma nepodarilo zopakovať, nemal by upadať do zabudnutia.
Autor: Oleg Dlouhý
