BRATISLAVA. Potom, čo vlani prešlo bratislavským letiskom viac ako dva milióny cestujúcich, sa jeho kapacita naplnila. Ministerstvo dopravy sa preto rozhodlo prefinancovať 8,5 miliardové investície cez súkromného investora alebo štát. Dnes má o tom rozhodnúť vláda.
Podporili Schwechat
Minister dopravy Vážny i premiér Fico sa v minulosti vyjadrili, že by boli za vstup strategického investora. S tým by letisko vytvorilo spoločný podnik.
Medzi potenciálnymi uchádzačmi sa najčastejšie spomína viedenské letisko Schwechat. „Ja som nikdy nepovedal, že preferujeme viedenské letisko. Rokujeme s nimi, to je pravda,“ povedal Vážny v decembri. Na otázku, či by bol prospech zo spojenia Bratislavy s Viedňou, odpovedal, že všetko má svoje výhody aj nevýhody.
Premiér Fico podporil spojenie oboch letísk v novembri pri otváraní novej diaľnice medzi Bratislavou a Viedňou. „Dnes máme diaľnicu a verím, že sa naplnia aj naše predstavy o prepojení bratislavského a viedenského letiska,“ povedal.
Vstup môže zastaviť úrad
Nateraz však nie je jasná forma, akou sa strategický investor vyberie. „Je nutné počkať na rozhodnutie vlády,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík. Materiál hovorí o verejnej medzinárodnej anonymnej súťaži návrhov.
Ministerstvo pripúšťa, že by vstupom investora mohlo „vzniknúť riziko, že transakcia by predstavovala koncentráciu“, ktorú by bol Protimonopolný úrad oprávnený zakázať.
Podľa hovorkyne Protimonopolného úradu Alexandry Bernátovej by ich úrad posudzoval založenie spoločného podniku, ak sa splnia zákonné podmienky. Teda, ak by došlo k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch samostatných firiem alebo jedna firma by získala priamu či nepriamu kontrolu nad iným podnikom. Ďalšiou podmienkou je, že obrat účastníkov musí spĺňať predpísané hranice.
Ak sa spoločný podnik založí v súlade s Obchodným zákonníkom, podľa hovorkyne Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Heleny Fialovej nemusí ministerstvo prihliadať na zákon o verejnom obstarávaní.
Podiel bude motivujúci
Pri spoločnom podniku by letisko založilo dcérsku spoločnosť, do ktorej by vložilo majetok. „Následne by bola určená časť akcií ponúknutá na predaj investorovi,“ píše ministerstvo dopravy. Druhou možnosťou je, že strategický partner by zvýšil základné imanie novozaloženého spoločného podniku.
O tom, akú časť by získal investor, rezort mlčí. Hovorí iba, že predávaný balík musí byť v objeme dostatočne motivujúcom pre vstup investora. Na otázky SME, prečo by mal investor do spoločného podniku vstúpiť, keď nie je jasné, aké bude mať práva, výhody, či podiely na zisku, rezort dopravy neodpovedal. „Účelom materiálu je strategické rozhodnutie,“ povedal Jánošík.
Investovať môže aj štát
Investície môže zaplatiť aj samotné letisko. Na zvyšok by mu mal prispieť štát. Podľa hovorcu rezortu financií Miroslava Šmála budú v takom prípade rokovať s ministerstvom dopravy.
Predseda predstavenstva bratislavského letiska Karol Biermann pritom v polovici novembra poprel, že by letisko mohlo zvládnuť financovať rozvoj z vlastných peňazí. Minister dopravy Vážny ho doplnil, že štát do letiska investovať nemieni. „Nie je to v koncepcii štátu. Letisko má úverovú kapacitu dve miliardy, ktorú si vie zabezpečiť,“ povedal.
