najrôznejšími, na smetisku nájdenými spráchnivenými gumovými hadicami, a potom sa radujú, že im doma plápolá životodarný oheň.
Keď som si v nedeľu večer prečítala agentúrnu správu o ďalšom výbuchu plynu, tentoraz v ruskom Železnovodsku, rozčúlilo ma to. Nie, medzi šiestimi mŕtvymi nie je žiadny môj známy ani príbuzný, ale okrem dospelých i sedemmesačné dieťa. Pred pár dňami plyn vybuchol v Rjazanskej oblasti a v Mordovii, 5. januára v Moskovskej oblasti. Dva dni predtým vo Voroneži. Správy obsahujú vždy údaje o popálených, ťažko ranených a mŕtvych. Ide o suché konštatovanie, s ktorým sú už roky všetci zmierení. Ono je to trošku tragikomické. Moji známi Rusi podobné situácie komentovali napoly žartom, keď tvrdili, že Rusko je plynom také presýtené, že niekedy niekde musí vybuchnúť. Mne sa to nezdá.
Správy o výbuchoch v obytných domoch totiž pravidelne striedajú správy o vypnutej elektrine či o zmrznutých obyvateľoch Dagestanu či Jakutska. Je to taký absurdistan. Najväčší vývozca plynu na svete, krajina, ktorá chce ako prvá poslať ľudí na Mars, stráca občanov, žijú na úplne inej úrovni technických vymožeností.
Oná deravá hadica vedúca od plynového potrubia k primitívnym kachliam bola kedysi tiež technickou novinkou. Symbolicky by si ju ruskí kozmonauti, čo poletia na Mars, mali určite pribaliť ako darček pre prípadných mimozemšťanov.
