Tichá, skromná mladá dáma Táňa Čisáriková predstavuje na Lodi svoj farebný a tvarový výbuch duše. Dominuje jej žiarivý kolor, ktorým pokrýva súvislú plochu obrazu. Farba reprezentuje význam, znak i náladu. Časť tvorby sa nesie vo výraznej geometrii línií a tvarov. Čiara je raz tenká, inokedy hrubá, raz vedie k rozbitej abstrakcii, raz k harmonickej dekoratívnosti, inokedy k nekompromisnej konkrétnosti a zámernej štylizácii.
Architektúra a machule
Aj línia je na jednej strane pevne spojená a zomknutá ako povraz, na strane druhej nebezpečne roztrhnutá ako niť. Táto zdanlivá nejednotnosť potvrdzuje dojem širokospektrálneho výtvarného myslenia autorky. Prezentuje bdelú myšlienku v kontraste so snovou halucinačnou víziou.
V tomto podvedomom a možno aj vedomom hľadaní tvarov a farebných odkazov symbolicky na Lodi i vo svojej tvorbe „zakotví“ až na hranici vyabstrahovaného znaku, piktogramu. Architektonickú výstavbu obrazov „narúša“ autorka ďalšou vizuálnou polohou, ktorú predstavuje vo farebných škvrnách a machuliach.
Suverénna výpoveď
„Kreslený“ labyrint formálnej linky a neformálnych pocitov vystupuje z čiernej tmy, čím prirodzene formuje odkaz výraznejšie vo svojej apelatívnosti. Celkom sympatickou kuriozitou je, že výstava Táne Čisárikovej nemá názov. Môže mať preto názvov hneď niekoľko. Záleží na tom, ako ju vnímame a chápeme, bez nutnosti presne ju definovať, bez nevyhnutnosti dať jej meno.
Výtvarníčka sa prezentuje sviežou mladou rôznorodosťou, ale zároveň s výrazne vyprofilovaným myšlienkovým či pocitovým odkazom. Či už je to štylizovaný pohľad na mesto z vtáčej perspektívy, prírodné motívy, alebo akési vizuálne vízie v spleti chaoticky skombinovaných ideových momentov – v každom prípade je finálny tvar presvedčivý.
Dielo Táne Čisárikovej je provokatívne žiarivo farebné, spontánne žensky pocitové a vo výpovedi suverénne. Niekde striktne definuje, inde jemne naznačuje, ale predovšetkým necháva slobodu fantázii.
Autor: Barbara Brathová ( Autorka je historičkou umenia)
