BRUSEL, BRATISLAVA. „Jednoducho nemôžem chytiť telefón a hovoriť s pánom Európy,“ posťažoval sa pred vyše tridsiatimi rokmi vtedajší šéf americkej diplomacie Henry Kissinger.
Jeho slová odvtedy zľudoveli. Jasne vyjadrovali problém, že starý kontinent nemá jedného lídra, ktorému by v čase krízy zavolali z Washingtonu, Moskvy či Pekingu.
Po rokoch diskusií členské štáty Európskej únie rozhodli, že založia post európskeho prezidenta. Práve on bude blok 27 krajín reprezentovať navonok a preberať telefonáty z Bieleho domu a Kremľa.
Najeurópskejší Brit
Už teraz sa špekuluje, kto bude prvým európskym prezidentom. Tony Blair, José María Aznar, Bertie Ahern či Aleksander Kwasniewski? Poriadny náskok pred všetkými kandidátmi má britský expremiér. A to nie je ani isté, či všetky štáty ratifikujú Lisabonskú zmluvu, na základe ktorej má funkcia vzniknúť.
Blair zákulisné reči potvrdzuje vlastnými aktivitami. Cez víkend prišiel do Paríža na zjazd pravičiarov Nicolasa Sarkozyho, kde rečnil o budúcnosti Európy. „Sme oveľa silnejší a pružnejší, keď sme súčasťou väčšej Európy - spolu, zjednotení a silní,“ povedal plynulou francúzštinou.
Sršal dobrou náladou a zložil aj kompliment francúzskemu prezidentovi za to, že „je aktívny vo všetkých oblastiach“, čím zjavne narážal na jeho vzťah s Taliankou Carlou Bruniovou.
Práve Sarkozy je Blairov najaktívnejší stúpenec a už vlani o ňom hovoril ako o najväčšom Európanovi zo všetkých Britov. Paríž navyše v lete preberie predsedníctvo v únii a môže proces vyberania prezidenta tlačiť podľa svojich predstáv.
Čo s tým Irakom?
Tony Blair je však pre mnohých neprijateľná osoba. Pochádza z Británie, ktorá odmieta euro, nie je v Schengene a tradične patrí medzi odporcov prehlbovania európskej spolupráce. Ďalším problémom je Blairov amerikanizmus a fakt, že podporil vojnu v Iraku. Práve preto jeho kandidatúru napríklad otvorene odmietajú francúzski socialisti.
„Blair je dosť silný kandidát s podporou Francúzska i vlastnej krajiny. Jeho meno sa však objavilo priveľmi rýchlo, je príliš očividné,“ hovorí analytik Hugo Brady, ktorý pracuje v londýnskom Centre pre európsku reformu. Podľa neho je súčasný vyslanec pre Blízky východ príliš kontroverznou osobnosťou, ktorá navyše vzbudzuje obavy menších a stredne veľkých štátov únie.
„Bude ťažké nájsť pri jeho mene konsenzus a je možné, že nakoniec sa do kresla dostane osobnosť, ktorá je dnes v úzadí,“ odhaduje Brody. Podobný názor má aj britský liberálny europoslanec Andrew Duff. „Šípim, že je mimo zoznamu, nie je to realistický variant,“ povedal pre AFP s tým, že rovnováha síl veľkých a malých štátov je v únii vždy citlivá otázka.
Kde sa dva bijú
Ako ďalší kandidáti sa spomínajú známi európski politici, všetci však majú rovnako ako Blair aj veľa odporcov. Luxemburský premiér JeanClaude Juncker je priveľkým federalistom a už niekoľkokrát sa o ňom hovorilo ako o kanditátovi na európsky post. Nikdy však neuspel.
Írsky premiér Bertie Ahern je z malého štátu a nehovorí cudzími jazykmi. Španielsky expremiér José María Aznar je zasa konzervatívcom, zástancom vojny v Iraku a nepopulárny aj v domovskej krajine.
Je veľmi pravdepodobné, že po dlhých rokovaniach sa objaví úplne nové meno, rovnako ako to bolo v roku 2004. Vtedy z hádok o kreslo šéfa Európskej komisie prekvapivo vyšiel víťazne José Manuel Barroso.
;)
